Reagovať na technologický pokrok a zmeny na pracovnom trhu v súvislosti s AI automaticky neznamená vedieť programovať ani rozumieť technickým detailom jej fungovania.
Umelá inteligencia (AI) zásadne ovplyvňuje pravidlá pracovného trhu a v najbližších rokoch premení spôsob, akým firmy definujú zručnosti zamestnancov. „Predpovedať vývoj pracovného trhu na dva až tri roky dopredu je mimoriadne náročné. Umelá inteligencia sa vyvíja bezprecedentným tempom, a to, čo sa dnes zdá byť nemožné, môže byť o niekoľko mesiacov bežnou súčasťou práce,“ upozornil spoluzakladateľ projektu edubird Ľuboš Masný.
Ďalší z dvojice spoluzakladateľov projektu, Juraj Zaťko, uviedol, že nepôjde len o IT alebo marketing. „Umelá inteligencia bude postupne prenikať do výroby, zdravotníctva, školstva, obchodu, služieb, financií aj verejnej správy. Otázkou už nie je, či sa konkrétna profesia stretne s AI, ale kedy a v akej miere,“ vysvetlil.
Práve preto sa mení aj samotná podstata konkurencie na trhu práce. „Najväčšou konkurenčnou výhodou nebude samotný prístup k AI nástrojom, ale schopnosť ľudí a firiem tieto nástroje efektívne využívať. Čím skôr sa ich naučia používať, tým skôr získajú výhodu,“ podotkol Zaťko.
Efektívne využívanie umelej inteligencie môže ľuďom ušetriť množstvo času aj peňazí a podľa odborníkov sa ju môže naučiť používať prakticky každý. AI pomáha pri písaní e-mailov, tvorbe marketingového obsahu či automatizácii administratívnych úloh.
Najväčšou prekážkou nie sú technológie, ale spôsob myslenia. Ľudia často pristupujú k AI ako k internetovému vyhľadávaču, čím využívajú len zlomok jej potenciálu. Umelá inteligencia pritom podľa odborníkov dokáže pomáhať pri tvorbe obsahu, analýze dát, riešení problémov či automatizácii procesov.
Aké chyby robia ľudia pri využívaní AI najčastejšie
Ďalšou častou chybou je nedostatočný kontext pri práci s AI a neefektívne „promptovanie“, teda nepresné alebo nedostatočné zadávanie úloh AI. Čím viac relevantných informácií dostane, tým kvalitnejšie výstupy dokáže generovať. Väčšina ľudí ju stále nevyužíva naplno nie pre technológiu, ale nedostatok vedomostí a návykov.
Reagovať na technologický pokrok a zmeny na pracovnom trhu v súvislosti s AI automaticky neznamená vedieť programovať ani rozumieť technickým detailom jej fungovania. „Ide najmä o schopnosť rozumieť možnostiam AI, vedieť, kde a ako môže pomôcť v praxi, a zároveň poznať jej limity. Dôležitou súčasťou je aj zodpovedné a bezpečné používanie vrátane schopnosti kriticky vyhodnocovať výstupy, ktoré AI generuje, a uvedomiť si, že ide o nástroj na podporu rozhodovania, nie náhradu vlastného úsudku,“ ozrejmil Masný.
AI pripravenosť zároveň vyžaduje otvorenosť voči novým technológiám, ochotu experimentovať a prirodzene zapájať AI do každodenných pracovných procesov. „Keďže sa umelá inteligencia vyvíja mimoriadne rýchlo, rovnako dôležitá je aj schopnosť neustále sa učiť a prispôsobovať sa novým nástrojom a postupom,“ uviedol.
Firmy sa podľa edubird už nachádzajú v rôznych fázach adopcie umelej inteligencie. Niektoré ju aktívne využívajú a optimalizujú jej používanie, iné len začínajú a ďalšie sa jej stále obávajú. „AI kompetencie sa stávajú novou formou digitálnej gramotnosti. Už nejde o to, či AI budeme používať, ale ako dobre ju budeme vedieť používať,“ dodal Masný.
