Jeho odchod prichádza po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov a krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu večer v príhovore vysielanom stanicou RTS oznámil, že odstúpil zo svojej funkcie, ktorú zastával v rokoch 2017 - 2026, aby mohol kandidovať na post premiéra v predčasných parlamentných voľbách vypísaných na 25. októbra. Jeho odchod prichádza po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov a krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami, informuje TASR.
Prezidentské právomoci dočasne prevezme predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová.
Po oznámení svojej rezignácie 56-ročný Vučič zhodnotil úspechy dosiahnuté v uplynulých rokoch. Vyjadril hrdosť na výrazný rast hrubého domáceho produktu a bezprecedentné rozšírenie cestnej siete počas svojho pôsobenia vo funkcii. Dodal, že jeho cieľom naďalej zostáva zachovanie mieru a stability.
Ďalej poznamenal, že hospodársky rozvoj zostane v nadchádzajúcom období najvyššou prioritou. Zdôraznil, že Srbsko musí pokračovať v ceste európskej integrácie, no zároveň nesmie pretrhať väzby so svojimi tradičnými partnermi na východe.
„Keď som sa stal premiérom (27. apríla 2014, pozn. TASR), miera verejného dlhu dosahovala 77 percent. Dnes je Srbsko vďaka vám – váženým občanom Srbska – krajinou s nízkym dlhom; úroveň jeho zadlženia predstavuje polovicu dlhu najrozvinutejších krajín Európskej únie,“ uviedol Vučič. Poukázal na to, že verejný dlh Srbska predstavuje 43 percent hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 84,85 percenta.
Vučič sa pochválil že za jeho pôsobenia v Srbsku otvorili viac než 300 tovární a výrobných prevádzok, či už zahraničných alebo domácich. „Slúžil som verne, čestne a poctivo,“ povedal Vučič. Počas jeho pôsobenia čelilo Srbsko viacerým vážnym výzvam vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine. Oznámil tiež, že v posledný deň vo funkcii rozhodol o amnestii a milosti pre 49 osôb. Pripomenul, že do konca decembra treba v súlade s ústavou usporiadať prezidentské voľby, alebo aspoň ich prvé kolo.
Vučič zdôraznil, že pokusy o rozvrátenie krajiny ho hlboko zasiahli. Poďakoval sa „odvážnym ľuďom Srbska“, ktorí sa postavili na odpor a povedali „nie, nevzdáme sa svojej vlasti; nie, nevzdáme sa nášho Srbska“. „Nikdy nezabudnem na to, aké to bolo ťažké, ani na silu a odvahu, ktorú ste museli v týchto náročných časoch prejaviť,“ konštatoval Vučič.
Vučič do politiky vstúpil už v 90. rokoch. V roku 1993 sa stal poslancom za Srbskú radikálnu stranu (SRS) a v rokoch 1998 - 2000 pôsobil ako minister informácií vo vláde Slobodana Miloševiča. Neskôr sa od radikálov odklonil a v roku 2008 spoluzaložil Srbskú pokrokovú stranu (SPS).
Jeho odstúpenie prichádza po takmer dvoch rokoch rozsiahlych protivládnych protestov. Tie sa začali po zrútení sa prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Z pôvodne študentských protestov sa postupne stalo rozsiahle hnutie namierené proti vláde a korupcii. Tieto demonštrácie podľa agentúry Reuters patria medzi najväčšie v Srbsku od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000.
Protestujúci požadovali okrem iného predčasné parlamentné voľby. Vučič už v júni oznámil, že z funkcie prezidenta odstúpi, a v polovici septembri potvrdil, že rezignuje 27. septembra.
Vučičov na prvý pohľad nevyhranený kurz je vidieť aj v zahraničnej politike. Srbsko usiluje o členstvo v Európskej únii, zároveň však udržiava úzke vzťahy s Ruskom a Čínou. Po invázii ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 sa Belehrad nepripojil k západným sankciám proti Moskve, opakovane však podporil územnú celistvosť Ukrajiny a v júli Vučič navštívil Kyjev. V sobotu zároveň uviedol, že Srbsko chce predĺžiť zmluvu s Ruskom o dodávkach zemného plynu.
Pre Vučiča je typické, že sa snaží udržiavať vzťahy s viacerými mocnosťami naraz, konštatoval portál Seznam Zprávy. Dlhodobo vystupuje ako politik, ktorý dokáže rokovať s Bruselom, Moskvou, Pekingom aj Washingtonom. Tento prístup mu umožňuje manévrovať medzi integračnými ambíciami Srbska a strategickými, energetickými a politickými väzbami na Rusko a Čínu.
Vučič udržiava blízke vzťahy aj so slovenským premiérom Robertom Ficom, pričom obaja politici si dlhodobo vyjadrujú vzájomnú politickú podporu. Fico tiež Vučiča podporil počas protivládnych protestov v Srbsku a kritizuje EÚ za „dvojaký meter“ a znevýhodňovanie Belehradu pri posudzovaní kandidátskych krajín v procese ich pristúpenia k Únii.
Vučičovo odstúpenie prichádza v čase pokračujúceho politického konfliktu medzi vládou a študentským protestným hnutím. Parlamentné voľby rozhodnú o novom zložení Národného zhromaždenia a vytvoria priestor pre jeho snahu vrátiť sa do čela výkonnej moci ako premiér.
