Od zničenia Svetového obchodného centra a útoku na Pentagon uplynulo štvrťstoročie, no následky v podobe prísnych letiskových kontrol a zrodu dezinformačnej scény pociťujeme dodnes.
Ráno 11. septembra 2001 malo byť pre milióny ľudí v Amerike obyčajným utorkom. V priebehu necelých dvoch hodín sa však svet, ako sme ho poznali, definitívne rozpadol. O 8:46 miestneho času narazilo dopravné lietadlo do Severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku.
Na tento moment si živo spomína aj spravodajkyňa Českej televízie Petra Flanderková, ktorá v tom čase udalosti v USA pokrývala. „Pamätám si, že bolo úplne jasno, obloha bez jediného mraku. Keď prišli prvé správy a zábery zo zásahu prvého mrakodrapu, hovorila som si, čo asi robia dispečeri na riadiacej veži, keď navedú lietadlo do budovy. To bolo len na okamih, kým mi došlo, že to by sa predsa nemohlo stať a ide tu o niečo viac – o terorizmus," spomína.
Keď o 17 minút neskôr druhé lietadlo v živom televíznom vysielaní vrazilo do Južnej veže, všetkým bolo jasné, že nejde o tragickú nehodu, ale o koordinovaný teroristický útok. Ako dodáva Flanderková, v tej chvíli bolo zrejmé, že svet je svedkom niečoho bezprecedentného, čo v americkej ani svetovej histórii nemá obdobu.
19 únoscov prepojených s teroristickou skupinou al-Káida sa v ten deň zmocnilo 4 komerčných dopravných lietadiel. Tretí stroj nasmerovali priamo do budovy Pentagonu vo Washingtone a štvrté lietadlo, Let 93, sa po hrdinskom odpore cestujúcich zrútilo do poľa pri Shanksville v Pensylvánii. Cieľom štvrtého únosu bol pravdepodobne Kapitol alebo Biely dom, uvádza BBC.
Bilancia z tohto dňa je desivá: 2 977 obetí z viac ako 90 krajín sveta, tisíce zranených a skaza symbolov americkej hospodárskej a vojenskej moci.
Solidarita v uliciach
Atmosféra v zasiahnutom New Yorku bola plná strachu, no zároveň nevídaného zomknutia. Flanderková sa do metropoly dostala až na tretí deň po útokoch. Keďže kompetentné orgány vzdušný priestor kompletne uzavreli, reportérka sa skôr na miesto tragédie nemohla presunúť.
„Keď som do New Yorku dorazila, prekvapilo ma, akí sú ľudia zrazu všímaví, otvorenejší a prívetivejší. New York je známy tým, že ľudia sa doslova valia cez vás, nikto neuhýba a všetko je anonymné. Vtedy to bolo iné,“ spomína reportérka.
Čím bližšie bol človek k miestu nešťastia, tým bola solidarita hmatateľnejšia. „Ľudia nosili na stanice polície a hasičov jedlo, vodu a ochranné pomôcky. Všade viseli plagáty s fotkami nezvestných, príbuzní sa zúfalo pýtali okoloidúcich na akúkoľvek správu. Najviac mi v pamäti utkvelo uvedomenie si, akí sú Američania zraniteľní,“ dopĺňa Flanderková.
Novinárčina v čase analógu
Práca novinárov sa pred 25 rokmi výrazne líšila od dnešných možností. V dobe pred smartfónmi a sociálnymi médiami slúžili mobily len na telefonovanie a živé obrazové vstupy si vyžadovali náročnú logistiku.
„Pre živý vstup som si musela objednať časové okno u niektorej zo spravodajských agentúr. Takto fungovali všetky televízie sveta. Tlak na získanie správneho 10-minútového okna bol obrovský: čakali ste so slúchadlom a mikrofónom, a ak človek pred vami pretiahol svoj vstup o pár minút, v Prahe sa všetko muselo operatívne posúvať. Boli to organizačne nesmierne vyčerpávajúce momenty. Dnes je to nepredstaviteľné – zapnete mobil a vysielate bez toho, aby ste potrebovali kameru,“ opisuje vtedajšiu spravodajskú atmosféru Flanderková.
Od letiskových skenerov po nekonečné vojny
Útoky z 11. septembra nezmenili len siluetu Manhattanu, ale postupne pretvorili každodennú realitu celého sveta. Najviditeľnejšou zmenou pre bežného človeka sa stalo cestovanie. Pred rokom 2001 boli letiskové kontroly pomerne rýchle a neformálne – príbuzní mohli vyprevádzať cestujúcich až k bránam a do lietadla si mohol človek vziať prakticky akékoľvek tekutiny, pripomína Miller Center.
Po 11. septembri prišla éra prísnych bezpečnostných kontrol: zaviedli sa skenery, limit 100 ml pre tekutiny, povinné vyzúvanie topánok či celoplošné previerky pasov.
Geopolitické následky boli ešte ďalekosiahlejšie. USA vyhlásili globálnu „Vojnu proti teroru“ (War on Terror), ktorá ešte v roku 2001 viedla k invázii do Afganistanu a neskôr v roku 2003 do Iraku. Tieto konflikty trvali desaťročia, stáli život stoviek tisícov ľudí a zásadne preformovali vzťahy s krajinami Blízkeho východu.
Schválenie zákona Patriot Act v USA otvorilo dvere masívnemu sledovaniu elektronickej komunikácie občanov zo strany tajných služieb, čím sa začala nová éra straty súkromia v mene bezpečnosti.
Kľúčové postavy a únoscovia
- Architekt útokov: Za hlavného autora myšlienky a plánu útokov je považovaný Chálid Šajch Muhammad. V USA vyštudoval inžinierstvo, v 80. rokoch bojoval v Afganistane a FBI ho hľadala pre iné útoky už pred rokom 2001. Po zatknutí v roku 2003 strávil 3 roky vo väzniciach CIA, následne ho premiestnili na vojenskú základňu Guantánamo Bay na Kube.
- Národnostné zloženie: Z celkového počtu 19 únoscov bolo až 15 zo Saudskej Arábie (rovnako ako líder al-Káidy Usáma bin Ládin). Dvaja pochádzali zo Spojených arabských emirátov, jeden z Egypta a jeden z Libanonu.
- Rozdelenie do tímov: Únoscovia fungovali v štyroch skupinách - 3 tímy mali po päť členov, jeden tím (v lietadle, ktoré sa zrútilo v Pensylvánii) mal štyroch členov.
Vývoj po útokoch
- Blesková invázia: Prezident George W. Bush viedol medzinárodnú koalíciu do invázie v Afganistane necelý mesiac po útokoch s cieľom zničiť al-Káidu a dolapiť bin Ládina.
- Desaťročie pátrania: Usámu bin Ládina americké jednotky lokalizovali a zabili až v roku 2011 v susednom Pakistane. Americké vojská Afganistan definitívne opustili v roku 2021, čo však malo za následok ovládnutie krajiny hnutím Taliban.
- Stále funguje: Teroristická sieť al-Káida existuje aj dnes. V súčasnosti je najsilnejšia v subsaharskej Afrike, no jej členovia stále pôsobia aj na území Afganistanu.
- Súd s útočníkmi: V januári 2025 mal Muhammad spolu s dvoma ďalšími obžalovanými (Walid Mohamed Salih Mubarak Bin Ataš a Mustafa Ahmed Adam al-Hawsawi) priznať vinu výmenou za vyhnutie sa trestu smrti. Vláda USA však dohodu napadla a odvolací súd ju v júli 2025 formálne zamietol. Obavy z toho, že brutálne zaobchádzanie a mučenie počas väzby spochybní použiteľnosť dôkazov, dlhodobo blokujú riadny proces.
Pacient nula konšpiračnej scény
Okrem politických a bezpečnostných zemetrasení priniesol 11. september aj ďalší fenomén: zrodil modernú internetovú konšpiračnú scénu. Bol to prvý globálny šok prežívaný v priamom prenose v ére nastupujúceho internetu, uvádza organizácia ADL.
Pre mnohých bolo psychologicky nestráviteľné, že by skupina teroristov dokázala zraziť na kolená jednu z najväčších veľmocí sveta. Nastúpil tzv. efekt proporcionality – ľudský mozog na obrovskú tragédiu prirodzene vyžaduje obrovské, tajné a komplexné vysvetlenie.
Krátko po tragédii vzniklo hnutie 9/11 Truth Movement (Hnutie za pravdu o 11. septembri) a internet zaplavili teórie o „riadenej demolácii“ veží WTC či vnútornej práci americkej vlády (inside job). Medzi najznámejšie mýty, ktoré sa dodnes šíria, patria:
- Pád veží a budovy č. 7 (WTC 7): Konšpirátori tvrdia, že veže padli príliš symetricky a že letecký benzín nemohol roztaviť oceľovú konštrukciu. Veda a oficiálne vyšetrovanie jednoznačne ukázali, že oceľ nemusí skvapalnieť – stačí, aby pri teplote okolo 600 až 1000 °C stratila 50 – 90 % svojej pevnosti, čo v kombinácii s masívnym poškodením nosníkov nárazom viedlo ku kolapsu. Budova 7 zasa horela sedem hodín bez zásahu hasičov po tom, čo ju nekontrolovateľne zasiahli trosky zo Severnej veže.
- Raketa namiesto lietadla: Tvrdilo sa, že diera v Pentagone bola príliš malá na Boeing 757. Fotografie a trosky nájdené na mieste, rovnako ako výpovede stoviek svedkov na diaľnici pred Pentagonom, však jednoznačne potvrdili náraz lietadla Letu 77.
- Židovské sprisahanie: Antisemitské konšpiračné teórie o 11. septembri nepravdivo pripisujú zodpovednosť za útoky Izraelu, tajnej službe Mossad či židovským politikom a podnikateľom, pričom šíria vyvrátené mýty o tisíckach vopred varovaných Židov alebo poistnom podvode. Tieto naratívy tvrdia, že útoky boli operáciou pod falošnou vlajkou s cieľom rozpútať vojnu na Blízkom východe, rozšíriť sledovanie občanov a finančne sa obohatiť. Zároveň spochybňujú technické detaily oficiálneho vyšetrovania a tvrdia, že židovský vplyv v médiách a vláde zámerne zatajuje pravdu a zvaľuje vinu na moslimské národy.
Odkaz na Ground Zero
Dnes na mieste, kde kedysi stál komplex WTC, pulzuje nový život spojený s pietnou spomienkou. Pre novinárov, návštevníkov aj pozostalých zostáva toto miesto mimoriadne emocionálne. „Pamätník, ktorý vznikol na mieste pôvodných Dvojičiek, je nesmierne citlivo postavený a zakaždým vo mne vzbudzuje obrovské emócie. Rovnako tak múzeum. Bolo vlastne logické, že mrakodrapy nepostavili znovu, ale vzniklo nové WTC. Je to symbol nezlomnosti New Yorku a Američanov,“ uzatvára Flanderková.
Ako sama dodáva, pri návšteve miesta sa jej vždy vybavia živé spomienky na vtedajší dym a zápach v uliciach, horúčavu a najmä na zúfalstvo a nádej v očiach ľudí, ktorí hľadali svojich blízkych. Pre väčšinu z nich však išlo o márne nádeje, ktoré navždy zmenili tvár moderného sveta.
