Malé Borové nemá školu, priemysel ani obchod. Podľa samosprávy práve nedostatok takýchto služieb výrazne ovplyvňuje výsledok v podobných rebríčkoch. To, čo štatistiky vyhodnotia ako nevýhodu, však miestni nemusia automaticky vnímať ako problém. Obec tvrdí, že kvalitu života nemožno posudzovať iba podľa počtu prevádzok, dopravných spojení alebo vzdialenosti od úradov.
Za svoju najväčšiu výhodu považuje presne to, čo sa do tabuliek dostáva oveľa ťažšie. „Pre nás je kvalita života to, že ráno vyjdete pred dom, je tam božské ticho, čistý vzduch, bezpečne a žiadny stres. To žiadny počítač nezmeria,“ odkázala samospráva.
Vedenie obce zároveň pripomína, že ľudia tam žijú v malej komunite, kde sa navzájom poznajú. „Dvere na dome si tu človek nemusí zamykať na tri zámky. Ľudia k nám chodia oddychovať práve preto, že tu nemáme ten mestský zhon,“ uviedla obec.
Starších obyvateľov hodnotenie zasiahlo
Samotný výsledok však miestni neprijali jednotne. Podľa samosprávy vznikli po zverejnení rebríčka dva tábory. Časť obyvateľov sa nad posledným miestom jednoducho zasmiala a nepripisovala mu veľký význam. Oveľa citlivejšie však reagovali najmä starší ľudia.
Pre ľudí, ktorí v obci vyrástli, prežili tam desaťročia a podieľali sa na jej budovaní, malo označenie ich domova za „najhoršie miesto“ podľa vedenia obce oveľa osobnejší rozmer. „Títo ľudia tu prežili celý život a právom sa ich dotklo, keď ich domov niekto z ničoho nič označil za ‚najhoršie miesto‘,“ uviedla samospráva.
Každý projekt stojí množstvo „neviditeľnej práce“
Vedenie obce nepopiera, že život v malej a odľahlej samospráve prináša aj konkrétne problémy. Medzi najväčšie rezervy radí stav starších miestnych ciest a starostlivosť o seniorov. Ešte väčšou výzvou je podľa obce financovanie. Pri malom počte obyvateľov pracuje samospráva s obmedzeným rozpočtom a väčšie investície preto často závisia od úspechu pri získavaní dotácií či ďalších externých zdrojov.
„Za každým jedným projektom je obrovské množstvo neviditeľnej práce a vybavovania, čo si mnohí ani neuvedomujú,“ uviedla obec. Podľa nej systém financovania malých odľahlých samospráv necháva len obmedzený priestor na väčšie investície, a preto si aj bežné opravy vyžadujú podstatne viac úsilia než vo väčších obciach.
V súčasnosti sa v Malom Borovom opravujú miestne komunikácie. Samospráva chce pokračovať aj v ďalších prácach, údržbe obecného majetku a verejného priestoru. Zároveň chce podporovať cestovný ruch.
Chalupári a rodiny vracajú do dediny život
Nízky počet trvalých obyvateľov môže na prvý pohľad vyvolávať dojem, že obec postupne vymiera. Vedenie Malého Borového však tvrdí niečo iné: „Obec nevymiera, naopak, robíme všetko pre to (pozn. red.: aby udržali život v obci) a neustále sa snažíme dedinu udržiavať peknú, čistú a funkčnú pre všetkých,“ uviedla samospráva. V posledných rokoch podľa nej dedine pomáhajú aj chalupári a rodiny, ktoré kupujú alebo obnovujú staršie domy.
Malé Borové však trvá aj na zachovaní pôvodného rázu dediny. Výraznejší turizmus či ďalší rozvoj preto nechce postaviť proti tomu, čo miestni považujú za jej najväčšiu hodnotu – pokojné prostredie a horskú prírodu.
To najlepšie tabuľka neukáže
Ak by mala obec pomenovať jednu vec, v ktorej podľa nej vyniká, nie sú to služby ani infraštruktúra: „Jednoznačne ide o neskutočný kľud, výhľady na hory a dobrých ľudí. Každého, kto sem príde z mesta, prekvapí, ako veľmi sa tu spomalí čas a ako dobre sa tu dýcha,“ uviedla obec.
Najjednoduchšiu odpoveď na posledné miesto v rebríčku má samospráva pre ľudí, ktorí Malé Borové nikdy nenavštívili. Človeku, ktorý si na základe tabuľky vytvorí predstavu o „najhoršej obci na Slovensku“, odporúča: „Nech nesedí na internete, ale nech sa k nám príde na víkend pozrieť a prejsť po okolí. Rýchlo pochopí, že to, čo vyšlo v tabuľke ako ‚najhoršie‘, je v skutočnosti jedno z najkrajších a najpokojnejších miest na Slovensku.“
