Parlamentné voľby v Izraeli priniesli mimoriadnu voličskú účasť na úrovni 77,7 percenta, no krajinu uvrhli do hlbokého politického patu.
Volebný utorok v Izraeli sprevádzal masívny záujem voličov. Podľa Ústrednej volebnej komisie dosiahla účasť pri zatvorení miestností o 22:00 miestneho času (21:00 nášho času) až 77,7 percenta, čo predstavuje najvyššie číslo od roku 1999 a skok o viac ako sedem percentuálnych bodov oproti voľbám v roku 2022.
Vysoká mobilizácia však nevygenerovala jednoznačného víťaza. Podľa predbežných výsledkov po spracovaní 32,5 percenta volebných okrskov má tábor premiéra Benjamina Netanjahua 59 kresiel, kým opozičný blok dosahuje 46 kresiel. Netanjahuova strana Likud má nateraz 29 mandátov a strana Jašar jeho rivala Gadiho Eizenkota 20.
Na získanie vládnej väčšiny v 120-člennom Knesete je pritom nevyhnutných aspoň 61 poslancov. Aktualizované exit polly izraelských televízií pritom hovoria o ešte tesnejšom vyrovnaní oboch blokov (napríklad Channel 13 prisúdil obom táborom zhodne po 51 kresiel). Pre Netanjahua ide o citeľný prepad, keďže v doterajšom parlamente disponovala jeho koalícia pohodlnou väčšinou 68 mandátov.
Netanjahu tlačí na pravicu, Eizenkot hovorí o konci jeho éry
V nočnom prejave pred priaznivcami v Jeruzaleme Netanjahu priamo neohlásil víťazstvo, no zdôraznil, že Likud zostáva najsilnejším politickým subjektom v krajine: „Musíme vytvoriť silnú pravicovú vládu. Židovská a sionistická väčšina sa musí zjednotiť.“ Premiér vo vystúpení vyzdvihol vojenské operácie po útoku Hamasu z októbra 2023, deklaroval, že Izrael v spojení s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dokáže definitívne skoncovať s iránskou hrozbou, a opätovne skritizoval korupčné vyšetrovania vedené proti svojej osobe.
Z centrály v Tel Avive mu oponoval líder opozičnej strany Jašar a bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot: „Ľud sa vyslovil proti pokračovaniu Netanjahuovej vlády. Pri voľbách s takou vysokou účasťou by bolo chybou vyhlásiť ďalšie kolo volieb.“ Eizenkot obvinil premiéra z úplného zlyhania a dôrazne ho varoval pred politickým zneužívaním armády: „Netanjahu, ani sa neopovážte zneužívať bezpečnosť Izraela na svoje politické ciele.“ Reagoval tým na stupňujúcu sa premiérovu rétoriku ohľadom útokov na Irán, ktorá by podľa opozície mohla slúžiť ako zámienka na umelé predlžovanie koaličných rokovaní.
Arabské strany v pozícii nechceného tvorcu väčšiny
Kľúčovým faktorom povolebnej reality je posilnenie arabských strán, ktoré by podľa odhadov mohli obsadiť 11 až 19 parlamentných kresiel. Matematicky práve tieto mandáty rozhodujú o tom, kto by mohol prekročiť hranicu 61 hlasov.
Reálna politická dohoda je však v nedohľadne. Netanjahu označil úvahy o vláde s podporou arabských subjektov za hanbu a neakceptovateľné bezpečnostné riziko. Koaličné spojenectvo s nimi však podľa agentúry Reuters striktne odmieta aj Eizenkotov tábor. Izrael sa tak ocitá v hrozbe ďalšieho vyčerpávajúceho povolebného vyjednávania s rizikom politickej paralýzy.
