Projekt, ktorý fínska vláda oslavovala ako stomiliónovú injekciu do moderných technológií, prerástol do bezprecedentného environmentálneho škandálu.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi rástol v okolí obce Muhos na severe Fínska hustý severský les rozprestierajúci sa na ploche 330 hektárov. Dnes je z neho obrovská zdevastovaná plocha pokrytá bahnom, koľajami po ťažkých strojoch a kopami vytrhaných pňov. Technologický gigant Google tam v tichosti rozbehol prípravu pozemku pre výstavbu masívneho dátového centra, pričom bez príslušných povolení zlikvidoval odhadom 250-tisíc stromov a z plochy strhol aj vrchnú vrstvu pôdy, uvádza The Guardian.
Ďalších zhruba 150-tisíc stromov padlo pri dedine Otanmäki, vzdialenej asi sto kilometrov. Fínsky licenčný a dozorný úrad (LVV) preto zasiahol a Googlu prikázal okamžite zastaviť všetky práce na oboch staveniskách. Spoločnosť totiž pred rozsiahlou ťažbou nepredložila ani nedokončila zákonom vyžadované environmentálne hodnotenie (EIA).
Znečistené rieky a divá zver pri obydliach
Následky nelegálneho výrubu bezprostredne zasiahli okolitú prírodu aj miestne komunity. Z lokality pri Muhose odteká zakalená hnedá voda priamo do prítokov kľúčovej rieky Oulujoki. V Otanmäki zase náhly zánik lesného ekosystému vyhnal z prirodzeného prostredia divú zver – miestni obyvatelia upozorňujú, že po zničení lesa sa v dedine začali objavovať vlky.
Navyše, keďže stromy boli vyťažené v rozpore so zákonom, stovky tisíc kubíkov dreva nemožno podľa ochranárov z Fínskej asociácie pre ochranu prírody (SLL) ani legálne predať spracovateľským závodom a surovina zostáva zablokovaná.
Google forced to halt work in Finland after illegally clearing 250,000 trees for a new data center, according to the Guardian. https://t.co/KHz4TnFl1z
— Daily Loud (@DailyLoud) October 23, 2026
Riaditeľ fínskej pobočky Googlu Antti Järvinen sa za konanie spoločnosti ospravedlnil s vysvetlením, že firma postupovala podľa vlastného vtedajšieho výkladu predpisov.
Honba za chladom pre umelú inteligenciu
Projekty v Muhose a Otanmäki predstavujú súčasť gigantického investičného balíka do infraštruktúry pre umelú inteligenciu v celkovej hodnote 13 miliárd eur, čo je najväčší technologický projekt v novodobých dejinách severskej krajiny.
Fínsko sa stalo magnetom pre technologické firmy – aktuálne je v rôznych fázach plánovania až 145 dátových centier. Prevádzkovateľov láka politická stabilita, dostatok pozemkov, no predovšetkým chladné severské podnebie, ktoré dramaticky znižuje náklady na chladenie prehrievajúcich sa serverov.
Paradoxom je, že projekt v minulosti kritizoval aj Donald Trump, ktorý naliehal na vedenie korporácie, aby dátové centrá nestavala v zahraničí, ale na území Spojených štátov.
„Studená sprcha“ a pochybnosti o skutočnom prínose
Fínska vláda pod vedením premiéra Petteriho Orpa investíciu pôvodne nadšene vítala ako motor digitálnej ekonomiky. Po odhalení nelegálnych praktík však premiér priznal, že správy o postupe korporácie boli pre kabinet „studenou sprchou“.
V krajine silnie odpor verejnosti – viac ako 93-tisíc občanov už podpísalo petíciu požadujúcu prísnu reguláciu budovania dátových centier a zavedenie povinných kompenzačných poplatkov za škody na ekosystémoch. Vedenie ochranárskej organizácie SLL hovorí o bezprecedentnom zneužití dôvery a čistej arogancii zo strany americkej korporácie.
Kritické hlasy zaznievajú aj z akademickej obce. Jussi Kangasharju, vedúci Katedry informatiky na Helsinskej univerzite, upozorňuje, že z ekonomického hľadiska sú prínosy dátových centier pre štát takmer nulové. Objekty po dobudovaní zamestnávajú minimum ľudí, odvádzajú zanedbateľné firemné dane, no spotrebúvajú masívne objemy domácej energie z obnoviteľných zdrojov. Celá kauza sa tak podľa analytikov stane jednou z hlavných tém pred aprílovými parlamentnými voľbami.
