Španielsko má za sebou najväčší pracovný protest za posledných štrnásť rokov.
Španieli sa v stredu 11. novembra odhodlali k radikálnemu kroku, aký krajina nezažila od roku 2012. Na výzvu najväčších odborových zväzov UGT a CCOO sa tisíce zamestnancov zapojili do 24-hodinového generálneho štrajku. Hlavným motorom protestov je prehlbujúca sa bytová kríza, no demonštranti volajú aj po vyšších mzdách a kvalitnejších verejných službách, uvádza TA3.
Rozbuškou celej vlny nevôle sa stalo ešte septembrové vysťahovanie 87-ročnej seniorky z jej bytu v Madride, ktoré vyhnalo do ulíc davy ľudí. Život navyše Španielom strpčuje prudké zdražovanie – inflácia sa v septembri a októbri vyšplhala na 4,9 percenta, čo je najviac za posledné tri roky.
Hoci museli dopravcovia dodržať zákonom stanovené minimálne služby, štrajk výrazne ochromil cestovanie po celej krajine. V Barcelone po skončení rannej dopravnej špičky úplne odstavili autobusy aj metro. Štátny železničný prepravca Renfe musel zrušiť 24 percent diaľkových vysokorýchlostných spojov a približne pätina vlakov nevyšla ani na prímestské trate v okolí Madridu a Barcelony.
Paralyzované celé odvetvia
Podľa šéfa odborov UGT Pepeho Alvareza bola účasť masívna, pričom v niektorých oblastiach nepracoval takmer nikto. Najväčšiu podporu zaznamenali v pobrežných regiónoch a v kľúčových odvetviach, ako sú automobilový, petrochemický či mäsospracujúci priemysel.
Zástupcovia firiem však situáciu vidia inak. Podnikateľská organizácia CEOE tvrdí, že vo väčšine sektorov zostala účasť nízka a dopady boli len lokálne. Celý protest má navyše silný politický podtón. Menšinová vláda socialistického premiéra Pedra Sáncheza nedávno neuspela v parlamente s balíkom opatrení na riešenie krízy s bývaním, na čo premiér zareagoval vypísaním predčasných volieb na 29. novembra.
Pravicová opozícia a zamestnávatelia preto štrajk kritizujú ako predvolebnú manipuláciu. Odborári sa však bránia, že ich tlak smeruje proti všetkým úrovniam štátnej moci bez ohľadu na politické tričko.
