Smrť ruského prezidenta Vladimira Putina by nemusel automaticky znamenať upokojenie vzťahov medzi Moskvou a Západom.
Mnohí si koniec vojny a pokles napätia v Európe spájajú s odchodom ruského prezidenta Vladimira Putina. Analytici z amerického think tanku Rand Corporation však upozorňujú, že realita by mohla byť oveľa zložitejšia. Vo svojej štúdii podľa portálu Meduza rozpracovali hypotetický scenár vývoja po Putinovej smrti až do roku 2031. Autori zároveň zdôrazňujú, že nejde o istú predpoveď budúcnosti, ale o modelovú situáciu, ktorá má ukázať možné bezpečnostné riziká.
Boj o moc v Kremli a zamrznutý front
Model sa začína v januári budúceho roka, keď Vladimir Putin zomrie. V Rusku nastane mocenské vákuum, pretože nebude jasné, kto má prevziať vedenie krajiny. V zákulisnom súperení medzi rôznymi skupinami napokon zvíťazia silové zložky a v marci zasadne do prezidentského kresla bývalý generál Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Ten však nebude mať ani zďaleka takú silnú pozíciu ako Putin.
Aby si nové vedenie upevnilo moc doma, už v apríli pristúpi na prímerie na Ukrajine sprostredkované Spojenými štátmi a európskymi spojencami, ktorého súčasťou bude aj čiastočné uvoľnenie sankcií. Skutočný mier to však neprinesie – rokovania v lete uviaznu, pretože Moskva sa nevzdá svojich cieľov. Vojna sa tak zmení na zamrznutý konflikt a ruskí vojaci zostanú na okupovaných územiach.
Hybridné útoky a invázia do Estónska
Nový prezident síce začne dosadzovať do funkcií vlastných ľudí, no v krajine bude rásť nespokojnosť pre slabú ekonomiku aj straty z vojny. Zástancovia tvrdej línie začnú tlačiť na agresívnejší postup voči Západu. Kremeľ preto podľa scenára spustí rozsiahlu hybridnú kampaň proti európskym členom NATO – od dezinformácií až po útoky na energetiku a komunikačné siete.
Zlom nastane v roku 2029, keď Spojené štáty zamestná kríza v Južnej Amerike a obmedzia svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Rusko to vyhodnotí ako príležitosť otestovať súdržnosť NATO. V máji 2030 využije nepokoje v estónskom meste Narva, kde žije početná ruskojazyčná menšina, ako zámienku na vojenský zásah pod heslom ochrany tamojších Rusov. Podobný postup už skôr opísal aj Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého by ruskí agenti obsadili kľúčové budovy a vyhlásili takzvanú Narvskú ľudovú republiku.
Boje na ďalekom severe a oslabené NATO
Konflikt by sa následne rozšíril na sever – Rusko by ohrozovalo Špicbergy, severné Nórsko a pokúsilo by sa dostať ponorky do severného Atlantiku. Kľúčovým cieľom by sa stala Veľká Británia, kde by Moskva podnikala sabotáže, kybernetické útoky a údery na letecké základne či prístavy s cieľom vyradiť ju z boja.
Európske štáty by síce dokázali udržať obranu na východnom krídle NATO, no vojna by sa zmenila na zdĺhavé vyčerpávanie síl, ktoré by v Európe vyvolalo únavu. Ruský prezident by sa takisto dostal pod tlak doma, a preto by obsadenie Narvy vyhlásil za splnenie svojho cieľa a navrhol prímerie. Podľa scenára by tak v januári 2031 platilo krehké prímerie, mierové rokovania by stáli na mŕtvom bode a dôveryhodnosť NATO by bola vážne oslabená.