Podujatie sa bolo prvýkrát v priestoroch zrekonštruovanej SNG.
Konferencie pod hlavičkou TEDx si na Slovensku za ostatných 13 rokov existencie našli stovky oddaných priaznivcov. Tí sa aj tento rok zišli na vypredanom ročníku, ktorý sa so sloganom „z tmy do svetla“ po prvýkrát odohral v priestoroch zrekonštruovanej SNG.
Presvetlené a moderné priestory sa hneď od 9.00 h zaplnili ležérne, no vkusne oblečenými divákmi, ktorí odolali volaniu včasného slnečného leta a rozhodli sa načúvať celodenný maratón trinástich 18-minútových príhovorov pozvaných hostí.
Nadšený zápal bolo cítiť aj z početného organizačného tímu TEDxBratislava, ktorého členovia boli počas celého dňa neprehliadnuteľní. Precízne dozerali na to, aby podujatie od prvého hosťa cez živé nahrávanie podcastov, sprievodný program až po večerný bufet išlo ako po masle.
Organizátorom sa tradične podarilo namiešať vyvážený kokteil tém, podávaný v štyroch približne hodinových chodoch. Počas rovnako dlhých páuz medzi blokmi sa návštevníci túlali členitými interiérmi, slnili sa na nádvorí, občerstvovali sa v kaviarničkách či navštevovali obchodíky s knihami a stánky nadácií a neziskoviek. Networkovali.
Tohtoročnú zbierku prednášok otvoril Hugo Repáň, ktorý v Žiari nad Hronom postavil prvú cestu s použitím cigaretových ohorkov na svete. V prvom bloku sa diváci dozvedeli aj o úspechoch zálohového systému od Lucie Morvai a zažili aj dve prednášky, ktorých témou bola budúcnosť práce.
Expert na digitálne inovácie Filip Dřímalka sa v spoločnosti svojho digitálneho dvojčaťa snažil ľudí presvedčiť o benefitoch „NEpráce“. Priekopník používania umelej inteligencie vysvetlil, prečo AI považuje za „geniálneho pomocníka“ programátorov, digitálnych tvorcov, ale aj bankárov či dokonca učiteľov. Tematicky ho doplnil Lukáš Priškin z deeply.sk zamestnávajúci ľudí s hendikepom, ktorý si počas vystúpenia konštruktívne pofrflal aj na slovenskú byrokraciu.
Druhý blok začala hudobným vystúpením saxofonistka Lenka Molčányiová. Hneď po nej sa spisovateľka Iryna Zelyk poeticky rozrozprávala o úskaliach výchovy detí, aby vzápätí prvá slovenská horská vodkyňa Denisa Šulcová opísala inšpiratívny príbeh o presadení sa v náročnom, mužmi ovládanom povolaní. Českí inštruktori sebaobrany Jasmína a Pavel Houdek sa tesne pred obedom snažili ľudí naučiť, ako úspešne povedať „nie“ a vyhnúť sa strnulosti v situáciách fyzického ohrozenia.
Tretí blok otvoril vyzbrojený gitarou živelne charizmatický a nekonvenčný Martin Geišberg, ktorý sa neobmedzil len na hudobné vystúpenie. Improvizovanými replikami rozosmial a dokonca aj rozospieval obecenstvo, pripomínajúc mu existenciálne otázky.
Hneď po ňom sa na charakteristickom oválnom červenom koberci objavil výtvarník Erik Šille, ktorý sa v tvorbe vyznačujúcej sa hrubými maliarskymi linkami a použitím popkultúrných a kapitalistických ikon venuje priamočiarej spoločenskej a politickej kritike. Zoológ Adrián Purkart vzápätí do galérie priniesol závan exaktnej vedy, keď upriamil pozornosť na fascinujúci svet mravcov.
Psychologička Lucia Záhorcová centrum záujmu opätovne zamierila do ľudského sveta. Pochopiteľným jazykom terapeutky presvedčivo vyvrátila mýty o nemožnosti odpúšťania. Zarámcovala ho ako vedomú formu oslobodenia samého seba od psychickej ťarchy, pričom vyzdvihla aj jeho zdravotné benefity.
Festival náhľadov do rozmanitých svetov, vtipných bonmotov či viac-menej univerzálnych posolstiev vyvrcholil podvečer kratším záverečným blokom. Na jeho začiatku sa bývalá dizajnérka Adidasu či Volkswagenu Lucia Ciranová s ľahkosťou podelila len s čiastočne cynickou nádejou, pokiaľ ide o slovenskú budúcnosť.
Neurochirurgička Veronika Magočová porozprávala o prevencii Parkinsonovej choroby, deprimujúcich skúsenostiach mladej lekárky na Slovensku, ale aj o revolučnej operácii mozgu, ktorú vo veku 28 rokov uskutočnila v Košiciach.
Návštevníci si azda nemohli želať vhodnejšiu bodku ako optimistického fotografa Mareka Pupáka, ktorý nepredstavil len svoj projekt Blue Grandma, no podelil sa aj o životnú filozofiu nadšenia z hľadania detailov a oddanú vieru v svoje sny.
Na podujatí TEDx sa tradične stretáva sociálna skupina, ktorú mnohí radi označujú ako bratislavská kaviareň. Káva tu bola naozaj výborná, no ešte lepšie chutilo počúvanie ľudí, ktorí sa nesťažujú a, naopak, snažia sa vlastným príbehom inšpirovať druhých. Pár stoviek ľudí si prišlo v sobotu na TEDx tradične nabrať priehrštia nádeje v neistých časoch.
Museli odchádzať spokojní aj napriek tomu, že vstupné na podujatie vo výške 70 eur nie je zanedbateľné. Návštevníci však vedeli, do čoho idú. Ani tento rok nedostali len celodenný prísun inšpirácie, ale aj kvalitný a neustále sa meniaci catering vrátane záverečného bufetu v azda najkrajšom vnútrobloku Bratislavy.
