Expert organizácie GLOBSEC Tomáš A. Nagy vysvetľuje, ako rýchlo by rakety z Moskvy zasiahli hlavné mestá EÚ, aké bezpečnostné mechanizmy bránia ich odpáleniu a prečo sú minúty rozhodujúce pre strategickú reakciu.
Obavy z nových pretekov v jadrových zbrojení nikdy neboli reálnejšie. Len pred niekoľkoými dňami šokoval svet americký prezident, keď nariadil Pentagónu obnoviť testovanie jadrových zbraní po viac ako tridsiatich rokoch. Odpoveď z Moskvy prišla prakticky okamžite, Rusko oznámilo, že bude testovať tiež.
Návrat k praktikám studenej vojny ohrozuje medzinárodnú stabilitu. Nové testy jadrových zbraní by porušili dohody a mohli spustiť reťazovú reakciu, do ktorej by sa mohla zapojiť aj Čína. Svet sa tak ocitá na tenkom ľade, kde každý krok môže mať vážne globálne následky.
Práve preto sme sa rozhodli priniesť prehľad najfascinujúcejších zaujímavostí o jadrových zbraniach, ktoré ovplyvňujú našu bezpečnosť. Tieto fakty pre Refresher vysvetlil, expert organizácie GLOBSEC pre politiky jadrových zbraní, vesmíru a protiraketovej obrany Tomáš A. Nagy.
- Prečo bola Cár bomba najväčšou a zároveň najmenej použiteľnou zbraňou v histórii a čo nám ukazuje o jadrovom zbrojení.
- Ako funguje pravidlo dvoch osôb a prečo jeden človek nemôže odpáliť jadrovú zbraň.
- Ako rýchlo by raketa z Moskvy zasiahla Európu.
- Ktoré štáty majú jadrové zbrane a prečo je neoficiálny arzenál niektorých krajín obzvlášť rizikový.
- Prečo Slovensko a ostatné krajiny NATO stále závisia na kolektívnej ochrane, a nie na vlastných zbraniach.
- Aká je pravda o jadrových zbraniach v bývalom Československu a čo by sa dalo odhaliť po otvorení sovietskych archívov.
Najväčšia termonukleárna bomba, akú kedy človek vytvoril
V roku 1961 sa nad arktickým súostrovím Nová Zem zdvihol obrovský ohnivý mrak, Sovietsky zväz vtedy odpálil Cár bombu, najväčšiu jadrovú zbraň, akú človek kedy vyrobil. Jej sila dosahovala približne 50 megaton TNT, teda asi tisíckrát viac než bomby z Hirošimy.
Pôvodne bola navrhnutá na dvojnásobný výkon, ale aj samotní vedci sa báli následkov, pretože taký obrovský výbuch by mohol poškodiť atmosféru a spôsobiť nebezpečný rádioaktívny spád, informuje web Atomic Heritage Foundation.
Kto môže stlačiť jadrové tlačidlo?
Existuje tzv. pravidlo dvoch osôb, systém, v ktorom musia dve oprávnené osoby konať súčasne. Napríklad v raketových silách USA musia dvaja dôstojníci otočiť kľúče umiestnené tak, že na ne jeden človek nedosiahne.
Podobný princíp platí aj v Rusku. „V Rusku platí veľmi prísny systém kontroly zahŕňajúci vojenské velenie, politické schválenie a použitie špeciálnych zabezpečených kódov, ktoré musia byť autorizované na najvyššej úrovni.“ hovorí Nagy. „Autorizácia bojového použitia jadrových zbraní je vo výhradných rukách prezidenta. V prípade dekapitácie politického vedenia krajiny má Rusko mechanizmy, ktoré však nie sú verejne známe v obdobnej miere, ako je napr. v prípade USA,“ pripomína expert.
„Technické zlyhania sú zriedkavé – nosiče a hlavice sú pravidelne testované a modernizované. Väčším rizikom je ľudská chyba, zlá interpretácia signálov, nesprávne vyhodnotenie situácie alebo chybná kalkulácia reakcie druhej strany. História už niekoľkokrát ukázala, že svet stál na pokraji katastrofy len pre omyl jedného človeka,“ hovorí expert.
Najbezpečnejšie sú ponorky
Expert pre Refresher potvrdil, že najbezpečnejšie miesto pre jadrové zbrane sú ponorky. Sú prakticky neviditeľné, môžu sa pohybovať kdekoľvek a ich rakety dokážu zasiahnuť vzdialené ciele s viacerými hlavicami naraz. Jadrové ponorky dokážu zostať mesiace nepozorované pod hladinou oceánov a sú schopné odpáliť rakety s dosahom viac ako 10 000 kilometrov.
Ako rýchlo by raketa z Moskvy zasiahla Európu?
Čas, ktorý by mali európske vlády na reakciu, je šokujúco krátky. „Jadrová strela by z Moskvy do hlavných miest EÚ by mohla doraziť vo veľmi krátkom čase - zhruba za 7 až 20 minút, v závislosti od typu strely a cieľa (je rozdiel, či je cieľom Varšava, alebo Lisabon). Tento čas je samozrejme veľmi krátky, čo robí reakciu nesmierne náročnou. Toto však platí aj naopak. Európske balistické rakety na jadrových ponorkách Francúzska a Británie vedia cieliť na Rusko v obdobných podmienkach,“ tvrdí expert.
Práve preto je dôraz na včasné varovanie, satelitné sledovanie a diplomaciu, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa svet dostal do stavu, kde rozhodujú sekundy.
Kto zbrane vlastniť smie a kto nie
Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá platí od roku 1970, môžu byť oficiálne jadrovými mocnosťami len USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Tieto štáty sa zaviazali nešíriť jadrové zbrane a postupne smerovať k odzbrojeniu pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
Mimo tejto dohody však stoja India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea, ktoré jadrové zbrane vlastnia, no nie sú viazané rovnakými pravidlami. Ich programy sú menej transparentné, čo zvyšuje neistotu a riziko technických či bezpečnostných incidentov, informuje web Kongresu USA. Odborníci upozorňujú, že práve tieto krajiny predstavujú pre globálnu stabilitu najväčšie riziko, pretože neexistuje jednotný systém kontroly, ktorý by platil pre všetkých.
Slovensko jadrové zbrane nevlastní
Slovensko, ako člen NATO, jadrové zbrane nevlastní. Naša bezpečnosť je založená na kolektívnej obrane Aliancie, predovšetkým na americkom, britskom a francúzskom jadrovom odstrašení. „Najväčšou hrozbou pre Slovensko je eventualita veľkej konvenčnej vojny v Európe, ktorá by priniesla nejakú formu jadrového útoku proti NATO – buď s cieľom odvrátenia strategickej porážky Ruska, alebo s cieľom vidiny rýchleho ukončenia konfliktu. Ide však o scenáre, ktoré dnes nie sú vyslovene aktuálne, aj keď žiaľ konanie Ruska voči Ukrajine a Aliancii udržuje potenciál eventuálneho budúceho konfliktu v realistických kontúrach.“ hovorí Nagy.
Nachádzali sa jadrové zbrane v bývalom Československu?
Čo sa týka Československa, téma jadrových zbraní je kontroverzná. „Nie sú priame, oficiálne listinné dôkazy o predsunutí sovietskych jadrových hlavíc na územie Československa. Vieme však, že existovali sovietske plány na použitie, nachádzali sa tam nosiče a vojaci cvičili s jadrovými zbraňami. Existujú aj výpovede bývalých príslušníkov armády. Úplnú pravdu by sme sa dozvedeli po dôkladnom preskúmaní sovietskych vojenských archívov. Platí však, že sa s Československom počítalo pri vedení jadrovej vojny, aj pri stratách v kontexte obojstrannej výmeny,“ doplnil expert.
Prečítaj si aj tieto články:
