Nálady mladých sme boli zisťovať v Sabinove, Prešove a Košiciach. Prevládala apatia.
„Poriadok s parazitmi“, „Sociálne istoty“, „Lepší život“ či „Ekonomický rast“ čítame na bilbordoch medzi stohmi slamy, rozpadnutými fabrikami a panelákmi s holorubmi v pozadí. Politické strany pred 30. septembrom rozhodne nešetria sľubmi a viac ako na racio útočia sloganmi na city aj podvedomie slovenských voličov. Na to, ako sa na voľby a život po nich pozerajú mladí voliči, sme sa boli pozrieť v Sabinove, Prešove a Košiciach.
Pri meraní ich volebnej horúčky sme zväčša zachytili len apatickú vlažnosť. Množstvo mladých voličov nemá pár týždňov pred voľbami vôbec tušenia, kto vlastne kandiduje. Iným je čokoľvek spojené so straníckou politikou celkom ukradnuté a pri druhovoličoch nie je neobvyklé, že si nepamätajú, koho volili naposledy. „Furt je to jedno a furt bude tak isto,“ povie filozoficky za mnohých Robo.
Republika a radikálne riešenia
Keď si kupujeme „najlacnejšiu pizzu v Sabinove“, obslúži nás 26-ročný Peter. „Už viem, koho budem voliť, Republiku. Zaujali ma ich názory. Programy síce nečítam, avšak sledujem, keď dajú na Facebook nejaké nové video. Aj sem k nám doniesli petíciu za vystúpenie z NATO,“ pochváli sa.
Keď sa po ňu načiahne pod pultom, všimne si, že ju nedoniesli priaznivci Uhríka, ale členovia Kotlebovej ĽSNS.
„Kedysi som volil práve Kotlebu. Ale nevšimol som si, že by v parlamente niečo presadil. Boli strašne slabí,“ upozorní. O poznanie viac sa mu páči, ako dokáže ostatných „spindať“ napríklad Milan Mazurek. „V Republike sú bojovnejší. Vidím, že chcú niečo zmeniť,“ povie.
Keď sa sabinovského pizzaiola spýtame, čo na Slovensku potrebuje najrýchlejšiu zmenu, spomenie vyššie dôchodky a dodá, „aby sa kus porobilo s tými cigáňmi. Nie som rasista, ale asociáli berú deti ako investíciu. Zvykli si, že ak si spravia dieťa, dostanú peniaze. Vidím ich tu každý deň, ako chodia úplne pokrútení. Príde ich sem desať a sú to všetko bratia a sestry“.
Nevie, čo s rómskou otázkou zmôže budúca vláda, ale páčilo by sa mu, aby tí, ktorí nepracujú, išli „do basy“. „Treba prísť s plánom špeciálne pre nich. Ešte sa to nikomu nepodarilo, kedysi to sľuboval riešiť aj Fico, no nič nedokázal,“ povie skepticky.
Peter uznáva, že práve Ficova strana je pre Republiku logický koaličný partner. Dúfa však, že Uhríkovci dajú na „smerákov“ v prípadnej koalícii pozor a „klepnú“ im po prstoch. „Bude to furt lepšie ako nič. Ak chcete, aby sa niečo zmenilo, musíte ísť voliť. Je to síce len jeden hlas, ale keď si každý povie, že nepôjde, nič sa nevyrieši,“ motivuje podobne zmýšľajúcich, ktorí ešte váhajú.
Igor Matovič zaujal vďaka štedrým výdavkom
Medzi členmi rómskej menšiny sa v Sabinove najväčším sympatiám teší Igor Matovič, ktorý tu svojím politickým štýlom ohúril aj pred vyše troma rokmi. Voľbu Matovičovej strany zvažujú ľudia aj z iného prostého dôvodu. S výnimkou Roberta Fica je často jedným z mála politikov, ktorých meno poznajú.
Matovičov recept na udržanie sympatií je založený na štedrom ponímaní štátnych výdavkov. Zvýšenie prídavkov na deti, ktorými sa Igor Matovič chváli v kampani, je pre mnohých viac ako iné, abstraktnejšie prísľuby.
500-eurová odmena za zúčastnenie sa na voľbách rezonuje už oveľa menej. 22-ročný Dušan z Ostrovian Matovičovu logiku dokonca obracia. „Ak nejdete voliť, mali by ste platiť pokutu,“ hovorí s vážnou tvárou.
Spolu s priateľkou Monikou budú opäť voliť práve OĽaNO. „Páčilo sa nám, ako Matovič vládol. Slovensko je strašne chudobné a musí sa zmeniť. Keď niekto príde po prvýkrát do osady, neverí vlastným očiam. Politici sa o nás nezaujímajú, veď doteraz niektoré osady nemajú ani vodu. Matovič je iný.“
Monika je skeptická voči možným koaličným kompromisom. „Matovič chce zvyšovať prídavky a všetci na neho nadávajú. Budem ho voliť, aj keď potom na nás budú aj tak sr*ť,“ hovorí a dopĺňa: „Ostatní chcú zvyšovať len dôchodky a nie materské. Novorodenec však potrebuje všetko. Nedávno som porodila cisárskym rezom a syn má v srdci dieru. Hoci nám nepomôže nikto, len Boh, potrebujeme aj peniaze.“
Boris Kollár má imidž pomocníka rodinám
Väčšinu opýtaných kvári jediná vec: peniaze či presnejšie ich nedostatok. Mnohým mladým rodinám, ktoré trápia čoraz vyššie úroky na hypotékach, imponuje rétorika hnutia Borisa Kollára. Cítia sa ohrození zvyšovaním nákladov na bývanie a rovnako ako pred troma rokmi s projektom nájomných bytov sa im pozdáva eventuálny zásah štátu.
Akcent na pomoc rodinám oceňujú čerství tridsiatnici Natália a Dávid, ktorí zvažujú voľbu Sme rodina. „Máme deti a práve Kollár najviac pomáha rodinám. Páči sa mi ich návrh, že keď sa mladým zdražujú hypotéky a nedokážu ich splácať, štát od nich odkúpi byt a nechá ich tam bývať. Je super, že o byt neprídu,“ povie Natália.
Dávid si predstavuje aj reformu školstva. „Deti sa dnes nemajú od čoho odraziť. V školách musíme zaviesť iný prístup. Nemôže sa predsa učiť len v triedach, ale aj trochu modernejšie. Vedomosti zo školy neskôr takmer nikto nezužitkuje. Poznám takých, ktorí nemajú školy a sú milionári, a naopak, tí, ktorí majú výšku, robia za 800 eur v stánku.“
Matka troch detí Silvia nevynechá žiadne voľby. Verí totiž, že ten, kto nevolí, nemá právo nadávať. Nepamätá si, koho presne volila naposledy, avšak asi jedného z dvojice Matovič, Kollár. „Rozhodujem sa o päť minút 12, podľa toho, kto ma zaujme. Nepozerám správy a tri dni pred voľbami si sadnem, idem na internet a prečítam si o stranách alebo si pozriem debaty. Dám aj na manžela, ktorý to sleduje podrobne a urobí mi ‚výcuc‘,“ hovorí, držiac kučeravého syna.
Chce, aby spolu so súrodencami vyrastal v rešpektujúcom Slovensku. „Rešpekt je to najdôležitejšie. Tí, ktorí ho požadujú, však musia rešpektovať aj tých, ktorí majú odlišný názor. Nechcem, aby sa v škôlkach učilo o LGBTI problematike, no určite chcem, aby deti vedeli, že rodina a láska nemá len jednu podobu. Chcem, aby sa informovalo o rôznych typoch spolunažívania, ale zdravo. Nechcem, aby to na nás vyskakovalo z každej strany,“ zamyslí sa.
Silvii leží na srdci aj rómska problematika. „Chcem, aby sa s nimi spravil poriadok. Ľudia v Bratislave si neuvedomujú, čo my tu máme dennodenne. Nevedia, akí sú Rómovia často agresívni, ako si nevážia, čo dostávajú, a tvária sa, že sú chudáčikovia. Realita je niekde inde. Tí, ktorí chcú, si prácu nájsť vedia. Aj môj muž ich zamestnáva a nemá s nimi problém.“
Všetci chceme vedieť, aká je pravda
Mladých ľudí, ktorí sledujú názory a aktivitu politických strán, pričom nehádžu všetky do jedného vreca, nie je mnoho. 19-ročný Tadeáš z Kapušian postáva pred obchodom s kamarátmi. Politika ho baví ako jediného z partie. Presvedčiť o jej dôležitosti ostatných sa mu nedarí. „Nedá sa to, oni to majú v riti,“ zašomre. „Tí zaostalejší v širšom okolí volia dokonca Republiku,“ dodá.
Je presvedčený, že bude voliť PS. „Nič iné tam nie je,“ hodnotí. „Ako jediní majú normálne názory. Orientujú sa na Západ a krajine prinesú viac ako Smer, ktorý všetko rozkradol. Dúfam, že sa budú naďalej vyšetrovať ‚smerácke‘ korupčné kauzy. Všetci chceme vedieť, aká je pravda. Bojím sa, že ak sa opäť dostanú k moci, zastavia vyšetrovania.“
Okrem Smeru a Republiky sa mu nepozdáva ani strana Sme Rodina. „Boris Kollár sa stretával s piťovcami a tiež nepatrí do vlády. Dnes navyše vidieť, ako skorumpoval SIS.“
Tadeáš je rozčarovaný aj zo stavu zdravotníctva a pýta sa: „Prečo sa o ľudí s rakovinou musia na Slovensku starať neziskové organizácie a nerobí to štát?“ Štvú ho aj prísne drogové zákony. „Česko je za rohom, no má úplne inak nastavený systém a ľudia sú tam šťastnejší ako u nás.“
Vysokú dávku politickej orientácie prejavuje aj 28-roční Tobiáš s Viktóriou, ktorí zastávajú konzervatívne hodnoty a chodia voliť, odkedy majú volebné právo. Považujú to za svoju občiansku povinnosť. „Ak nepôjdete voliť, do parlamentu sa dostanú radikáli a komunisti. Ľuďom radím, aby skúsili znechutenie z ostatných volieb odložiť. Fakt kandiduje veľa strán a rozhodne je z čoho vyberať,“ motivuje Tobiáš.
Jeho manželka Viktória naznačuje, že si nie sú istí, koho budú voliť. Vedia však, koho určite nie. „Určite nebudeme voliť radikálne strany ani komunistov, takže nie Fica, Pellegriniho, Kotlebu, Uhríka, ale ani Sulíka, Matoviča, ani Modrých s Most-Híd. Dúfam, že sa 1. októbra zobudíme do dobrého rána, keď nebude svitať na radikálne časy.“
Hoci ich podobne ako iné mladé rodiny trápia vysoké splátky hypoték a neprístupnosť bývania, hlavným cieľom volieb je podľa nich zamedziť návratu Fica. „Dobre vidíme, aká všadeprítomná je korupcia a mafia. Môže to pôsobiť abstraktne, no ovplyvňuje životy bežných ľudí. Keď sa rozkradnú peniaze určené na výstavbu cesty alebo tunela, doplatia na to práve oni. Stačí sa pozrieť na príbeh Braniska,“ ilustruje mladý učiteľ.
Veronika k povolebným rizikám pridáva aj inú hrozbu. „Radikálne strany hlásajú nenávisť voči menšinám a ľuďom v osadách. Hlásajú zákon a poriadok, no najradšej by marginalizované skupinu vyhubili. Ešte stále pritom medzi nami žijú pamätníci 2. svetovej vojny, ktorí si pamätajú podobnú rétoriku od nacistov. Musíme s menšinami pracovať a pomáhať priamo. Nemôžeme chcieť zmeniť ich mentalitu, ktorá je iná. Je na nás Slovákoch, aby sme ich tolerovali, aj keď je to ťažšie.“
Miestni sa sťažujú najmä pri pive
Cestu menšieho odporu si zvolila trojica kamarátov so Sabinova, ktorá skúša život v Holandsku, kde sa vraj životná úroveň s tou našou „nedá porovnať“. Na voľbách sa zúčastnia poštou. Filip sa teší, že hlasovacie tlačivo mu prišlo už za tri dni od registrácie. „Aspoň dačo tu funguje,“ povie sarkasticky. Napriek častému pobytu za hranicami majú kamaráti v domácej politike nadpriemerný prehľad.
„Nesledujeme politiku každý deň, no čítame noviny, pozeráme diskusie a sledujeme aj Zomri,“ zverí sa Filip. „Všetci sme progresívnejšie orientovaní. Budeme voliť PS alebo Sulíka. Určite to nebudú fašisti, Fico ani Pellegrini. Keď zložia títo vládu, bude to fiasko a začnem uvažovať, že sa už odsťahujem na dlhodobo,“ doplní ho Marek za súhlasného prikyvovania.
„Škoda, že aj v ideálnom scenári budú musieť SaS a PS do vlády zobrať nejaké nutné zlo ako Borisa Kollára,“ zapolitizuje si ešte.
„Problém je, že ľudia volia zle. Teraz nám tu v obci vládnu ‚smeráci‘ a ľudia sa stále sťažujú. Robia to však len pri pive. Voliť proti nim nepôjdu. Je to absurdné. Aj moji kamaráti volia kadečo. Rozprávať sa s nimi je však ako hádzať hrach na stenu. Tí inteligentnejší preto volia cestu pasívneho odporu a žijú v zahraničí. Život na Slovensku je boj,“ hodnotí Marek.
Dominik má na skepsu zo spoluobčanov rovnaký názor. „Nemám nádej, že sa tu niečo zlepší. Kým sa nezlepší úroveň vzdelania, nemôžeme očakávať, že sa zlepšia aj výsledky vo voľbách. Veď ako je možné, že chcú ľudia zvoliť človeka, ktorí nás všetkých 12 rokov okrádal? Len hlúpi ľudia sa nechajú takto dlho klamať,“ zahorekuje.
Život za hranicami už čoskoro okúsia aj čerství maturanti Matej a Alex. Jakub, s ktorým pijú na prešovskej terase pivo, sa odchodu takisto nebráni, avšak zatiaľ skúsi štúdium v Košiciach. Chlapci pôjdu voliť „takmer určite“. Najviac sa z nich zdráha Alex, ktorý sa obáva, že nie je informovaný natoľko, aby sa cítil, že hlas bude „tak celkom jeho“. „Viem však s istotou, koho vo vláde nechcem,“ načrtne.
Matej si všíma, že neochota voliť je v jeho okolí bežná. „Vykašľú sa na to, lebo vedia, že to aj tak nedopadne dobre. Asi polovica môjho okolia sa vôbec neangažuje a nad tým, že pôjdu voliť, vôbec nepremýšľa. Chápem ich, ale nestotožňujem sa s tým. Chcem totiž, aby po voľbách ostala reálna demokracia a nielen bábková.“
Ani Jakub nechce nikoho presviedčať. Sám však bude takmer určite voliť PS, keďže je „najbližšie mladým ľuďom.“ „Nechcem, aby znova vládol Smer a dosadil si všade svojich ľudí, ktorí všetko skorumpujú. Budem voliť preto, aby nedostali žezlo do rúk a opäť nezačali rozkrádať. Už priveľa peňazí šlo do rúk vybraných súkromných osôb namiesto toho, aby sa vrátili občanom,“ hnevá sa.
Je presvedčený, že práve všadeprítomný klientelizmus, úplatkárstvo, rodinkárstvo a korupcia vyháňajú šikovných ľudí. „Ľudia bez konexií a peňazí dnes žijú ťažko a pykajú za veci, ktoré nespravili. Bohatí podnikatelia si na Slovensku, naopak, vedia vybaviť slobodu. Veľa ľuďom toho prešlo príliš veľa,“ doplní.
Ak sa život na Slovensku čoskoro nezlepší, odídeme
Natália a Tatiana sa rozhodnú deň pred voľbami. V prípade Tatiany prichádza do úvahy po druhýkrát Igor Matovič, ktorého zvažuje aj jej priateľ. „Volili sme ho aj naposledy, priateľ sleduje politiku a trocha s ním súcití. Priznáva, že urobil chyby, no pôsobí na neho najviac ľudsky.“
Dievčatá chcú, aby sa zmenilo „všetko“, no predovšetkým dostupnosť bývania a zdravotníctvo. Výrazne pozitívne zmeny však neočakávajú. „Slovensko bude lepšia krajina po voľbách len ťažko. Keď však vyhrá Fico, príde ešte väčšia mafia a rozkrádanie,“ konštatuje Tatiana temne.
Mnoho mladých ľudí sa voľbami nezapodieva vôbec. 21-roční Tomáš a Jana pracujú v Rakúsku a do domáceho Vranova prišli len na chvíľu. „Určite nepôjdeme voliť. Nemá to zmysel. Nezaujíma nás to a ani nevieme, kto kandiduje,“ hovorí Tomáš, ktorý naposledy volil na odporúčanie rodiny stranu Igora Matoviča.
Možnosť prvej voľby nechce využiť ani 18-ročný Jozef, ktorého sa snaží prehovoriť partnerka. „Čo z toho?“ pýta sa Viktórie, ktorá naznačí, že chlapca azda nakoniec k urne dotiahne, „aj keď hovorí, že chce voliť Fica“.
Voliť sa na rozdiel od svojich spolužiačok z košickej veteriny Laury a Barbory nechystá ani 20-ročná Nikola. „Nevyznám sa v tom a nechcem voliť zle,“ povie. „Nikomu to nehovorím, lebo potom ma chcú všetci presvedčiť,“ doplní.
Ak sa na Slovensku počas ich štúdia nezlepší životná úroveň, dievčatá zo svojich rodných miest – Revúcej, Trebišova a Spišskej Novej Vsi – emigrujú za hranice. „Všetky tu študujeme, ale nevieme si predstaviť, že tu ostaneme žiť. Určite sa musia zvýšiť platy. Keď si všade inde zarobíte viac, je logické, že odídete. Slovensko je pekné, len sa tu ťažko žije,“ povie Laura, ktorá chce voliť PS.
Svoju prvú možnosť voliť nechce využiť Jana so Samuelom, ktorí chcú Slovensko čoskoro po voľbách určite opustiť. „V našom okolí ani medzi kamarátmi nepoznám nikoho, kto pôjde voliť. Vôbec to pre nás nie je téma a je nám to jedno. Trápia nás úplne iné veci,“ povie na rovinu Samuel.
22-ročný Boris bol pred tri a pol rokmi z volieb nadšený. Autonómne a „s elánom“ si vtedy vybral stranu svojho menovca zo Sme rodina, keďže bola „nová“. Dnes je na tom inak. „Stratil som dôveru v politikov. Zdá sa mi, že sa všetci medzi sebou len hádajú a neriešia podstatné veci. Nemám vnútorný pocit, že mám ísť voliť, a nemyslím, že sa na Slovensku môže čokoľvek zlepšiť,“ hovorí priamočiaro. Nakoniec pripustí, že sa k urne vyberie znova, ak ho zlanári rodina.
Politika je často príliš abstraktný pojem
Do budúcnosti sa množstvo mladých z východu Slovenska pozerá so skepsou. Parlamentná demokracia je pre nich často až príliš abstraktná. Majú síce pocit, že všetko okolo nich stojí „za h…o“, ale nespomínajú si, že by to počas ich životov bolo inak.
Voliť nepôjde ani Rómka Soňa, ktorá si s deťmi vychutnáva zmrzlinu na námestí, kde sa natáčal oscarový film o násilnej nacistickej arizácii Obchod na korze. Nevie, aké strany kandidujú, no na otázku, či sa jej tu s rodinou žije dobre, odpovie okamžite unisono so školopovinnými deťmi: „Nie.“
Tento článok vznikol s podporou Science+.
