Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vymenoval za prezidentku Policajného zboru SR Janu Maškarovú, ktorá sa stane šiestou osobou na tomto poste od roku 2012.
Od roku 2012, keď sa prezidentom Policajného zboru SR stal Tibor Gašpar, sa vo vedení polície vystriedalo šesť ľudí. Po Gašparovi, ktorý odstúpil z funkcie po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, sa na poste vystriedali Milan Lučanský, Peter Kovařík, Štefan Hamran a Ľubomír Solák.
Troch z nich obvinili a bývalý prezident Milan Lučanský zomrel vo väzbe po pokuse o samovraždu. Krátke obdobie viedol Policajný zbor SR aj Rastislav Polakovič, ktorý bol dočasným prezidentom iba niekoľko dní.
Dnes minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vymenoval novú policajnú prezidentku Janu Maškarovú, ktorá je vôbec prvou ženou zastávajúca túto pozíciu. V článku prinášame jej profil a rekapituláciu jej predchodcov, ktorí viedli Policajný zbor po odstúpení Tibora Gašpara v roku 2018.
– generál Tibor Gašpar - od 15. mája 2012 do 31. mája 2018
– generál Milan Lučanský - od 1. júna 2018 do 31. augusta 2020
– plukovník Peter Kovařík - od 28. januára 2021 do 15. septembra 2021
– plukovník Štefan Hamran - od 1. apríla 2022 do 26. októbra 2023
– plukovník Ľubomír Solák - od 1. decembra 2023 do 18. januára 2025
– generálka Jana Maškarová - od 21. októbra 2025
Refresher sa pravidelne venuje aj spoločenským a politickým témam. Prečítaj si napríklad, či koalícia môže podľa ústavného právnika presunúť voľby až na rok 2027, alebo zhrnutie zmien, ktoré čakajú od budúceho roka živnostníkov. Prácu našej redakcie môžeš podporiť ako člen klubu Refresher+.
Jana Maškarová (2025+)
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil, že novou prezidentkou Policajného zboru sa stane Jana Maškarová. Do funkcie ju oficiálne vymenoval v utorok 21. októbra po tom, ako jej kandidatúru odobrili poslanci parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.
Maškarová má za sebou viac ako 25 rokov v polícii. Narodila sa v roku 1975 v Čadci, vyštudovala Akadémiu Policajného zboru v Bratislave a do služby nastúpila v polovici 90. rokov. Začínala ako inšpektorka hliadkovej služby v Bratislave, neskôr pôsobila ako vyšetrovateľka a vedúca oddelenia skráteného vyšetrovania.
Od roku 2011 sa venovala organizovanej kriminalite. V Národnej kriminálnej agentúre bola zástupkyňou riaditeľa bratislavskej expozitúry, neskôr ju viedla a napokon sa stala zástupkyňou riaditeľa celej agentúry. V roku 2018 ju ministerka vnútra Denisa Saková vymenovala za prvú viceprezidentku Policajného zboru, čím sa stala historicky prvou ženou vo vedení polície. Prezident Andrej Kiska ju v roku 2019 povýšil do generálskej hodnosti.
Po príchode Štefana Hamrana na čelo zboru v roku 2021 Maškarová z vedenia odišla. Od decembra 2023 pôsobila ako námestníčka Národného bezpečnostného úradu a vo februári tohto roka ju minister Šutaj Eštok poveril vedením Policajného zboru po tom, ako skončil Ľubomír Solák v súvislosti s útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
Na verejnom vypočutí pred parlamentným výborom predstavila svoje priority: stabilizáciu Policajného zboru, zvýšenie dôvery verejnosti a modernizáciu polície. „Chcem, aby každý krok polície bol vysvetlený, obhájiteľný a vychádzal z faktov,“ uviedla. Spomenula aj potrebu obnovy výpočtovej techniky, modernizácie informačných systémov či nového loga a rovnošaty.
Vypočutie sprevádzala aj diskusia o vyšetrovaniach a o skupine vyšetrovateľov známych ako „čurillovci“. Maškarová uviedla, že pod jej vedením konali zákonne a profesionálne. Odmietla tvrdenia, že polícia pracuje selektívne, a tiež, že novela Trestného zákona zhoršila bezpečnosť. Podľa nej ide o subjektívny pocit, pričom štatistiky hovoria o poklese trestných činov a náraste priestupkov.
Ľubomír Solák (2023-2025)
Ľubomír Solák skončil vo funkcii prezidenta PZ SR po útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zahynuli dve ženy. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok jeho odchod zdôvodnil tým, že polícia neprijala dostatočné preventívne opatrenia, hoci mala informácie o nebezpečnom správaní útočníka.
Solák viedol políciu len krátko. Do funkcie ho minister vymenoval 1. decembra 2023 po verejnom vypočutí vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Predtým pôsobil ako dočasne poverený prezident a ešte skôr ako veliteľ okresného veliteľstva Mestskej polície Bratislava I. Do Policajného zboru sa vrátil po niekoľkých rokoch mimo štátnej služby.
Najznámejšou epizódou jeho kariéry je streľba ostrými nábojmi počas cvičenia v areáli rozostavanej nemocnice Rázsochy v Bratislave v roku 2014, keď pôsobil v elitnom útvare Lynx Commando. Policajti vtedy počas výcviku z vrtuľníka pálili do budovy v blízkosti rodinných domov.
Reportáž TV Markíza ukázala prestrieľané steny a množstvo projektilov, čo vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák najprv poprel, no neskôr pripustil pochybenie. Solák bol následne z útvaru preradený a podľa informácií Denníka N musel z Lynx Commanda odísť.
Po incidente sa z aktívnej služby postupne stiahol, v roku 2017 nastúpil do Mestskej polície Bratislava, kde viedol okresné veliteľstvo v Starom Meste. Do čela Policajného zboru sa vrátil až po nástupe Šutaja Eštoka.
Štefan Hamran (2022-2023)
Štefan Hamran viedol Policajný zbor v období, ktoré poznačili veľké korupčné vyšetrovania, spory medzi policajnými útvarmi aj silný politický tlak. Do čela polície sa dostal po odchode Petra Kovaříka v roku 2021, najprv ako poverený prezident, neskôr ako riadne vymenovaný šéf zboru.
Predtým pôsobil dlhé roky v Útvare osobitného určenia Prezídia Policajného zboru – Lynx Commando, ktorý viedol ako jeho veliteľ.
Hamran prevzal vedenie polície 16. septembra 2021, keď po Kovaříkovom odstúpení pôvodne mala zbor dočasne viesť jeho zástupkyňa Jana Maškarová. Minister vnútra ho do funkcie riadne vymenoval 31. marca 2022 a od 1. apríla sa stal oficiálne prezidentom Policajného zboru.
Počas jeho pôsobenia polícia pracovala na viacerých najznámejších kauzách, v ktorých figurovali Robert Fico, Tibor Gašpar, Norbert Bödör či Robert Kaliňák. Hamran opakovane tvrdil, že polícia musí konať bez ohľadu na to, koho sa vyšetrovanie dotýka. Práve to sa stalo jedným z dôvodov jeho konfliktu s vtedajšou opozíciou vedenou Robertom Ficom, ktorý ho obviňoval z politizácie polície.
Po parlamentných voľbách v roku 2023 Fico avizoval, že po návrate k moci Hamrana odvolá. Samotný Hamran 10. októbra 2023 oznámil, že ak sa Fico ujme vlády, z funkcie odíde do konca mesiaca. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho však odvolal tri dni pred plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na okresné riaditeľstvo polície v Poprade. Minister odôvodnil krok „vážnymi výhradami voči vnášaniu politických a osobných postojov do výkonu funkcie“.
Po odchode z polície Hamran pripustil, že zvažuje vstup do politiky. Objavil sa na tlačovej konferencii mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorá ho predstavila ako dvojku na kandidátke do eurovolieb 2024. V roku 2025 sa pridal k tímu SaS.
Peter Kovařík (2021)
Peter Kovařík viedol Policajný zbor v čase, keď sa otvorene prejavili spory medzi Národnou kriminálnou agentúrou a policajnou inšpekciou. Do funkcie ho vymenoval minister vnútra Roman Mikulec (Hnutie Slovensko, vtedy OĽaNO) vo februári 2021 po výberovom konaní. Predtým bol od septembra 2020 poverený jej vedením.
Vo funkcii mal zostať do roku 2025, no v auguste 2021 oznámil, že končí. Dôvodom bolo obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry tvrdil, že Kovařík mal ako policajný prezident zmariť zásah inšpekčného tímu Oblúk pod vedením Diany Santusovej. Ten sa v lete 2021 pokúšal zadržať troch svedkov, ktorí vypovedali v kauzách vyšetrovaných NAKA – Petra Petrova, Mateja Zemana a Csabu Dömötöra.
Zásah sa začal skoro ráno 20. júla. Jedného z mužov už policajti zadržali, keď prišiel pokyn, aby sa zásahová jednotka stiahla. Nasledovalo vyjasňovanie kompetencií a po hodine polícia zásah povolila pokračovať. Podľa prokurátora tým však už došlo k zmareniu účelu akcie, pretože aspoň jedna z osôb sa stihla ukryť.
Kovařík od začiatku obvinenie odmieta. Tvrdí, že nešlo o marenie zásahu, ale o preverenie jeho zákonnosti. Argumentuje, že vyšetrovateľka Santusová nemala oprávnenie použiť zásahovú jednotku a žiadosť o nasadenie kukláčov podala neoprávnená osoba. Podľa neho išlo o účelovú akciu tímu Oblúk, ktorý sa mal obávať vyšetrovania vlastných členov. „Celé vyšetrovanie bolo vykonané v rozpore so zásadou objektívnosti,“ uviedol Kovařík a trvá na tom, že jeho stíhanie je účelové.
Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec sa Kovaříka zastal. Tvrdil, že prezident nezastavil prácu vyšetrovacieho tímu, len použitie kukláčov, a že zásah mohol pokračovať ďalej. Naopak, prokurátori uviedli, že bez zásahovej jednotky inšpekcia nemohla osoby zadržať.
Kovařík 31. augusta 2021 oznámil, že k 15. septembru odchádza z funkcie. Povedal, že si nevie predstaviť, ako by mohol viesť políciu, keď čelí obvineniu. Mikulec jeho rozhodnutie označil za štátnicke gesto a obvinenie nazval účelovým. Po Kovaříkovom odchode mala políciu dočasne viesť viceprezidentka Jana Maškarová, napokon však poverenie získal plukovník Štefan Hamran.
Kovařík dnes čelí obžalobe pre zneužívanie právomoci a marenie spravodlivosti. Proces s bývalým policajným prezidentom pokračuje dodnes na Mestskom súde Bratislava I, kde má Kovařík opäť vypovedať už 24. októbra.
Milan Lučanský (2018-2020)
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský patril dlhé roky medzi najznámejších kriminalistov a podieľal sa na vyšetrovaní viacerých závažných prípadov, vrátane vrážd, lúpeží a činnosti zločineckých skupín. Do funkcie ho v roku 2018 vymenovala ministerka vnútra Denisa Saková ako nástupcu Tibora Gašpara.
Narodil sa 10. februára 1969 v Poprade. Policajnú kariéru začal v Liptovskom Hrádku a v 90. rokoch pôsobil v Martine ako starší inšpektor a inštruktor telesnej prípravy. V roku 1997 prešiel na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, kde sa venoval odhaľovaniu organizovanej kriminality. Od roku 2004 pôsobil na Úrade boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, neskôr viedol jeho odbor STRED.
Po krátkej prestávke mimo polície, keď v rokoch 2010 až 2012 pracoval v súkromnom sektore, sa vrátil ako prvý viceprezident Policajného zboru. Prezident Andrej Kiska ho v roku 2015 povýšil do hodnosti generála a o rok neskôr sa stal generálnym riaditeľom sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra.
V máji 2018 ho Denisa Saková vymenovala do čela Policajného zboru. Lučanský sa v tom období prezentoval ako stabilizačný prvok po odchode Tibora Gašpara, ktorý čelil kritike po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Z funkcie odstúpil 30. júna 2020 a požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru k 31. augustu, čo vtedajší minister vnútra Roman Mikulec akceptoval. Krátko po odchode z polície ho však Národná kriminálna agentúra 3. decembra 2020 zadržala v rámci akcie Judáš. Vyšetrovatelia ho obvinili z prijímania úplatkov a zneužívania právomoci verejného činiteľa, po čom bol vzatý do väzby. 29. decembra 2020 vo väzbe spáchal samovraždu.
Tibor Gašpar (2012-2018)
Tibor Gašpar viedol slovenský Policajný zbor šesť rokov a stal sa jeho najdlhšie slúžiacim prezidentom. Do funkcie ho 15. mája 2012 vymenoval vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a nahradil Jaroslava Spišiaka. Z funkcie odstúpil v máji 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Ako policajný prezident čelil kritike za vymenovanie Daniela Gogu za šéfa NAKA, hoci bol v minulosti spájaný s neúspešnou akciou v Leviciach, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia.
Gašpar sa dostal do pozornosti aj po podpise vyhlásenia NEF Hospodárskeho klubu o migrácii, ktorý sa spája s konšpiráciami. „Skutočne sme sa všetci vďaka korporátnym médiám a tzv. ‚slniečkarom‘ stali v úvodzovkách takými ‚ostýchavými‘ a v podstate zbabelými, že sa zdráhame jednoducho nazvať hlupáka – hlupákom, podliaka – podliakom, parazita – parazitom? Asi nie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Po vražde Jána Kuciaka sa jeho meno stalo symbolom nedôvery vo vedenie polície. Protestné zhromaždenia Za slušné Slovensko žiadali jeho odchod aj pre pochybenia pri vyšetrovaní a pre väzby na nitriansku rodinu Bödörovcov. Gašpar je švagrom podnikateľa Miroslava Bödöra, bývalého majiteľa bezpečnostnej firmy Bonul. Pod verejným tlakom v apríli 2018 oznámil, že do konca mája vo funkcii skončí.
NAKA zadržala Gašpara 5. novembra 2020 v rámci akcie Očistec. Vyšetrovateľ ho obvinil zo založenia a podpory zločineckej skupiny, z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Podľa vyšetrovania sa mal stretávať s Norbertom Bödörom, od ktorého mal prijímať úplatky a pokyny. Gašpar obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný postup. Z väzby ho prepustili 5. novembra 2021. Vyšetrovanie však pokračuje.
Gašpar sa vrátil do verejného života ako politik za stranu Smer-SD. V parlamente pôsobí vo výbore pre obranu a bezpečnosť a patrí k najbližším spolupracovníkom Roberta Fica. Bol jedným z poslancov, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy k novele Trestného zákona, pričom viaceré jeho návrhy vyvolali kritiku opozície aj odbornej verejnosti.
Je známe, že Tibor Gašpar sa zúčastnil niekoľkých návštev v Rusku, čo v kontexte súčasnej politiky a vojny na Ukrajine vyvoláva otázky o jeho postoji k zahraničnej orientácii Slovenska.
Jeho syna Pavla Gašpara vymenovali za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Koncom augusta 2025 spôsobil v Nitre dopravnú nehodu, pri ktorej sa zranilo maloleté dieťa, prípad stále vyšetruje polícia. Strana SaS tvrdí, že Gašpar telefonoval po svojej dopravnej nehode koncom augusta riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Branislavovi Hajnovičovi, ktorý na miesto nehody prišiel v civile.
Hajnovič dostal prvú policajnú funkciu v roku 2015, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar. Potom z polície na vlastnú žiadosť po voľbách v roku 2020 odišiel. Hajnovič sa podľa Martiny Bajo Holečkovej do zboru vrátil v januári tohto roku a získal funkciu nitrianskeho krajského šéfa.
