Letný čas, ako ho poznáme dnes, Československo zaviedlo v roku 1979 a bol následkom úsporných opatrení v časoch energetickej krízy.
Už o pár dní nás čaká tradičná zmena zo zimného času na letný. Časový posun tento rok pripadá na veľkonočné sviatky, konkrétne na Veľkonočnú nedeľu, a to 31. marca, píše portál iMeteo.sk.
Noc zo soboty na nedeľu bude o hodinu kratšia, o 2.00 h posunieme čas na 3.00 h. Odmenou za skoršie vstávanie nám budú dlhšie dni a neskoršie západy slnka. Na stole už boli diskusie aj o tom, žeby sa povinné posúvanie času zrušilo.
Táto téma by sa na úrovni Európskej únie mohla znova otvoriť koncom roka 2026. Najbližšie roky si však ešte párkrát čas na hodinkách a budíkoch budeme musieť prestaviť.
Dôvodom zavedenia letného času bola energetická kríza
Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory. Prechodne ho niektoré krajiny využívali počas prvej svetovej vojny – od 14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československej republike.
V súčasnej podobe letný čas ako prvé zaviedlo v roku 1976 Francúzsko, v Československu platil od roku 1979, pričom dôvodom bola aj energetická kríza. Letný čas sa začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci (od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu), končil sa počas posledného septembrového víkendu.
