Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyvrcholila jeho vstupom 1. mája 2004.
Slovensko dnes oslavuje 20. výročie vstupu do Európskej únie. Členom EÚ sme sa stali 1. mája 2004 spolu s Cyprom, Českou republikou, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a so Slovinskom.
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.
Súhlas so vstupom do EÚ vyjadrilo 92,46 % voličov na Slovensku
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
Štyri dni pred konaním referenda vyšli zástupcovia všetkých parlamentných strán spoločne na prechádzku do ulíc centra Bratislavy a ďalších miest a vyzývali ľudí, aby išli hlasovať.
Sprevádzali ich aj ďalší politici a známe osobnosti. Túto akciu pred významným míľnikom našich dejín vtedy zorganizoval prezident Rudolf Schuster, pripomína denník Pravda.
Cesta SR do EÚ
Začiatky však neboli jednoduché. Európska komisia v júli 1997 neodporučila začať rozhovory o rozšírení EÚ so Slovenskom. Dôvodom bolo nedostatočné plnenie politických podmienok na vstup do EÚ, určených kodanským summitom. Podmienkami boli stabilná demokracia, rešpektovanie ľudských práv a ochrana národnostných menšín.
V septembri 1998 sa na Slovensku konali parlamentné voľby, ktorých výsledok označila EK za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. EÚ povzbudila v tom čase budúcu vládu a parlament SR, aby urýchlene riešili nedostatky, ktoré poškodili proces vstupu SR do EÚ.
Európska komisia odporučila Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie v správe v októbri 1999. Vo februári 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania o vstupe Slovenskej republiky a ďalších piatich krajín do EÚ. Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan uviedol, že išlo o prvý hmatateľný dôkaz toho, že politika slovenskej vlády je proeurópska a že takýmto spôsobom ju hodnotí aj EÚ.
Prijatie Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie Európsky parlament schválil v marci 2003 v Bruseli. Za vstup SR hlasovalo 56 poslancov, jeden bol proti a dvaja sa hlasovania zdržali.
O niekoľko dní na to oficiálne schválila prijatie Slovenska aj Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu. Nasledoval podpis zmluvy o pristúpení. Lídri desiatich krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii pod aténskou Akropolou slávnostne podpísali Zmluvu o pristúpení k EÚ, ktorá znamenala zavŕšenie ich niekoľkoročného integračného úsilia. Za Slovenskú republiku dokument podpísali vtedajší prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda.
Benefity členstva
Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci programu Erasmus+ už viac ako 40-tisíc slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí.
Ako súčasť schengenu môžeme navyše voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín.
Podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej je aj po 20 rokoch od vstupu do Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO) dôležité, aby bolo Slovensko v oboch zoskupeniach skutočným, dôveryhodným a konštruktívnym partnerom, nielen partnerom na papieri.
