Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyvrcholila jeho vstupom 1. mája 2004.
Slovensko dnes oslavuje 20. výročie vstupu do Európskej únie. Členom EÚ sme sa stali 1. mája 2004 spolu s Cyprom, Českou republikou, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a so Slovinskom.
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.
Súhlas so vstupom do EÚ vyjadrilo 92,46 % voličov na Slovensku
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
![V rámci predreferendovej kampane za vstup Slovenska do EÚ sa v Nitre 9. mája 2003 zastavil minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic a na pešej zóne rozdával obeanom Europasy / informaená brožúra s informáciami o EÚ.](https://refstatic.sk/article/4a8184e86662aff47d93.jpg?is=1200x2000&s=2340c53bd653dc78c1b3b6cae35dcbdc8ff346857da738ff404f77491d1aec81)
Štyri dni pred konaním referenda vyšli zástupcovia všetkých parlamentných strán spoločne na prechádzku do ulíc centra Bratislavy a ďalších miest a vyzývali ľudí, aby išli hlasovať.
Sprevádzali ich aj ďalší politici a známe osobnosti. Túto akciu pred významným míľnikom našich dejín vtedy zorganizoval prezident Rudolf Schuster, pripomína denník Pravda.
Cesta SR do EÚ
Začiatky však neboli jednoduché. Európska komisia v júli 1997 neodporučila začať rozhovory o rozšírení EÚ so Slovenskom. Dôvodom bolo nedostatočné plnenie politických podmienok na vstup do EÚ, určených kodanským summitom. Podmienkami boli stabilná demokracia, rešpektovanie ľudských práv a ochrana národnostných menšín.
V septembri 1998 sa na Slovensku konali parlamentné voľby, ktorých výsledok označila EK za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. EÚ povzbudila v tom čase budúcu vládu a parlament SR, aby urýchlene riešili nedostatky, ktoré poškodili proces vstupu SR do EÚ.
Európska komisia odporučila Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie v správe v októbri 1999. Vo februári 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania o vstupe Slovenskej republiky a ďalších piatich krajín do EÚ. Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan uviedol, že išlo o prvý hmatateľný dôkaz toho, že politika slovenskej vlády je proeurópska a že takýmto spôsobom ju hodnotí aj EÚ.
Prijatie Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie Európsky parlament schválil v marci 2003 v Bruseli. Za vstup SR hlasovalo 56 poslancov, jeden bol proti a dvaja sa hlasovania zdržali.
O niekoľko dní na to oficiálne schválila prijatie Slovenska aj Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu. Nasledoval podpis zmluvy o pristúpení. Lídri desiatich krajín kandidujúcich na členstvo v Európskej únii pod aténskou Akropolou slávnostne podpísali Zmluvu o pristúpení k EÚ, ktorá znamenala zavŕšenie ich niekoľkoročného integračného úsilia. Za Slovenskú republiku dokument podpísali vtedajší prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda.
![Prezident SR Rudolf Schuster /v popredí/ 26. augusta 2003 podpísal ratifikačnú listinu k zmluve o pristúpení Slovenska k Európskej únii (EÚ).](https://refstatic.sk/article/615bed10a313c6fd7dc3.jpg?is=1200x2000&s=50812991a43dbd77c015b3e20b0fc20f9ba1e8145bcab35f933d055ce52bf261)
Benefity členstva
Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci programu Erasmus+ už viac ako 40-tisíc slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí.
Ako súčasť schengenu môžeme navyše voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín.
Podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej je aj po 20 rokoch od vstupu do Európskej únie (EÚ) i Severoatlantickej aliancie (NATO) dôležité, aby bolo Slovensko v oboch zoskupeniach skutočným, dôveryhodným a konštruktívnym partnerom, nielen partnerom na papieri.
![Oslavy platného referenda na Hlavnom námestí v Bratislave.](https://refstatic.sk/article/d34ba2a53340151ff83f.jpg?is=1200x2000&s=1435b77dd8c1467d0a07fde404ce8575e44d239e11d98cd779e67f72ddfdf7eb)