Po zavedení sankcií na vývoz mnohých tovarov do Ruska narástol slovenský export do krajín, ktoré majú s Kremľom užšie vzťahy alebo s Ruskom susedia. Podobná situácia nastala v celej Európe.
Investigatívne Centrum Jána Kuciaka (ICJK) odhalilo, že po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine smeruje zo Slovenska do krajín ako Turecko, Spojené arabské emiráty, Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan niekoľkonásobne viac tovaru. Podľa expertov tak môže dochádzať k obchádzaniu sankcií a tovar cez tieto krajiny putuje do Ruska.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uvalila Európska únia a ďalšie krajiny na Rusko rozsiahle sankcie s cieľom oslabiť ruskú ekonomiku a prinútiť Moskvu zastaviť vojnovú agresiu. V reakcii na to začal Kremeľ hľadať spôsoby, ako doviezť potrebné súčiastky či stroje, ktoré následne využíva aj na výrobu zbraní. Rusi, podľa expertov, na obchádzanie sankcií využívajú rôzne triky: zložité finančné schémy, falšovanie pôvodu tovaru či obchodovanie cez tretie krajiny.
- Čo sú sankcie EÚ voči Rusku.
- Do ktorých krajín stúpol slovenský export po začiatku vojny na Ukrajine.
- Prečo vyvážame viac do krajín strednej Ázie, do Turecka a do SAE.
- Ako Rusko obchádza sankcie reexportom tovaru z tretích krajín.
- Ako sa na Slovensku vymáhajú sankcie a aké tresty za ne hrozia.
ICJK analyzovalo dáta Štatistického úradu o exporte a z našich zistení vyplýva, že Slovensko v roku 2023 takmer zdvojnásobilo vývoz do Arménska, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, ale aj do Spojených arabských emirátov a Turecka. Export do týchto krajín narástol z jednej miliardy eur pred vojnou na 1,89 miliardy eur v roku 2023. Vývoz do Ruska sa prepadol takmer o porovnateľné číslo - z 1,3 miliardy eur v roku 2021 na 349 miliónov v roku 2023.
Finančná správa ICJK potvrdila, že zvýšený nárast vývozu strategického tovaru do spriatelených krajín Ruska je citeľný. „Sú prijímané opatrenia, avšak vývoz citlivého tovaru do Turecka a krajín strednej Ázie zakázaný nie je,“ argumentuje hovorca finančnej správy Daniel Súkup. Podľa neho colné orgány nemajú možnosti ani kompetencie na to, aby vysledovali konečného príjemcu tovaru.
„Často to funguje tak, že sa sankcionovaný tovar zo západných krajín nevyvezie priamo do Ruska, ale dostane sa tam reexportom práve cez tieto krajiny,“ vysvetľuje exminister financií Ivan Mikloš, ktorý v minulosti radil ukrajinskej vláde v oblasti ekonomických reforiem. Mikloš argumentuje zvýšeným dovozom do spomínaných krajín počas posledných dvoch rokov, pričom rovnakým tempom rástol aj ich export do Ruska.
Denník The Wall Street Journal zistil, že vývoz citlivého tovaru z USA a EÚ do Arménska, Gruzínska, Kirgizska, Uzbekistanu a Kazachstanu vzrástol zo 14,6 miliardy dolárov v roku 2021 na viac ako 24 miliárd dolárov v roku 2022. Tieto krajiny tiež zvýšili vývoz do Ruska - medziročne o takmer 50 percent. Dosiahol hodnotu 15 miliárd dolárov. Ako upozornili výskumníci z ukrajinského inštitútu KSE za prvých desať mesiacov roku 2023 sa podarilo Rusku doviezť prioritný bojový tovar za takmer 9 miliárd dolárov, čo je len o desatinu menej, ako pred zavedením sankcií.
Moskva v roku 2022 zlegalizovala možnosť importovať produkty cez tretie krajiny bez súhlasu pôvodných výrobcov. V Eurázijskej hospodárskej únii, ktorú tvoria Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Rusko, si zasa môžu členské štáty voľne presúvať tovar bez colných kontrol a obmedzení. Funguje to podobne ako v Schengenskom priestore. Tovar, ktorý sa dostane do jednej z týchto krajín, môže prejsť do Ruska bez akýchkoľvek prekážok.
Do členských krajín Eurázijskej únie vyváža viac aj Slovensko. Slovenský export do Arménska narástol z 12,9 milióna eur pred vojnou (2021) na 25,7 milióna eur v roku 2022 a v roku 2023 až na 50 miliónov. Podobný trend vidieť aj pri Kazachstane. Slovenský vývoz stúpol z 53 miliónov eur v roku 2021 na 87 miliónov v roku 2022 a na 103 miliónov v roku 2023. Štvornásobne viac sme v roku 2022 vyviezli aj do Kirgizska. Putoval tam tovar za 7,6 milióna eur a v roku 2023 dosiahol slovenský export 13 miliónov eur.
Európsky parlament upozornil na obchádzanie sankcií Ruskom, ktoré sa snaží získať pokročilé technológie a tovar s dvojakým využitím, teda aj na výrobu zbraní, cez tretie krajiny. „Existuje množstvo dôkazov, že tieto krajiny po zavedení sankcií výrazne zvýšili vývoz európskych výrobkov do Ruska,“uvádza sa v uznesení. Europarlament vyzval členské štáty, aby zintenzívnili úsilie pri dodržiavaní sankcií a zabránili obchádzaniu opatrení. Krajiny mimo EÚ varoval pred postihmi, ak budú naďalej pomáhať pri dovoze sankcionovaného tovaru z EÚ do Ruska.
Napríklad Turecko je súčasťou colnej únie s EÚ, čo umožňuje, aby sa priemyselný tovar dostal na jeho územie bez cla. Turecko sa ale nepripojilo k sankciám EÚ, takže tovar z Turecka môže následne putovať do Ruska.
Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa Turecko stalo pre Slovensko dôležitým obchodným partnerom. Slovenský vývoz do Turecka prekonal export do Ruska. V roku 2023 stúpol priemerný mesačný export do Turecka na 93 miliónov eur. To je o tretinu viac ako v roku 2021.
Finančná správa tvrdí, že Slovensko sa snaží brániť obchádzaniu sankcií. „Pri deklarovaní vývozu do tretej krajiny, pri ktorej existuje podozrenie, že by mohla byť len medzičlánkom pri preprave rizikového tovaru do Ruska, požadujeme písomné prehlásenie vývozcu, že tovar nebude následne smerovať do Ruska. Vývozy a dovozy tovaru, spadajúceho pod sankčné opatrenia uvalené na Rusko, aj na Bielorusko, sú zo strany Finančnej správy sledované, kontrolované a pravidelne konzultované s Európskou komisiou. Colné orgány musia pri colnom prerokovaní tovaru postupovať v zmysle platnej legislatívy,“ upresnil hovorca finančnej správy Súkup.
Konkrétne dôsledky pre firmu, ktorá by sa podieľala na porušovaní sankcií, závisia od členského štátu. Na Slovensku je porušenie sankcií považované za priestupok. „Dvanásť členských štátov považuje porušenie v oblasti reštriktívnych opatrení, pod ktoré spadajú aj sankcie, za trestný čin, dva štáty vrátane Slovenska za priestupok a vo zvyšných členoch Európskej únie závisí, či pôjde o priestupok alebo trestný čin podľa závažnosti porušenia,“ vysvetľuje advokát a partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev. Vo väčšine členských krajín EÚ, podľa neho, hrozí 2 až 5 rokov väzenia.
Peňažné tresty sú naprieč štátmi Európskej únie tiež rozdielne a často sa viažu k profitu, ktorý porušením sankcií vznikol. „Podľa slovenského zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií hrozí právnickej osobe porušujúcej medzinárodné sankcie pokuta od 50 000 do 132 800 eur. Ak by zároveň ohrozila zahranično-politické záujmy štátu, mohla by byť postihnutá pokutou od 132 800 eur do 1 659 700 eur,“ vysvetlil Leontiev.
Podľa Leontieva smernica EÚ zakazuje obchodovanie s určitým tovarom a službami, pričom „porušenie takýchto zákazov by malo predstavovať trestný čin, a to aj vtedy, keď sa tovar dováža alebo vyváža do alebo z tretej krajiny, aby sa prepravil na miesto určenia“. Leontiev ďalej upozorňuje, že členské štáty musia svoje zákony upraviť v súlade so smernicou do 20. mája 2025. „Za vymáhanie sankcií tak budú primárne zodpovedné orgány činné v trestnom konaní,“ dodal Leontiev.
