V článku sme spísali, ako môže nefunkčnosť informačného systému katastra ovplyvniť bežnú verejnosť.
Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov, zasiahol rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Služby katastra nie sú dostupné od utorka (7. 1.). Nedostupných je aj viacero portálov, ako ESKN, CICA či skgeodesy.sk.
Podľa krízového štábu Úradu geodézie, kartografie a katastra nedochádza k zásahom do databázy katastra, nemenia sa vlastníci ani vlastnícke vzťahy. Krízový štáb zároveň ubezpečil, že pracuje na tom, aby systém obnovil v čo najkratšom čase. Podľa predsedu ÚGKK Juraja Cellera nie je dôvod na obavy.
Etický hacker Pavol Lupták si však myslí, že situácia je vážna. Kataster podľa jeho slov nedokáže rýchlym a jednoduchým spôsobom obnoviť všetky dáta, ku ktorým hackeri získali prístup. Problémom je zanedbanie bezpečnosti systémov katastra aj neexistujúce aktuálne automatické zálohy.
V článku sme spísali, ako môže nefunkčnosť informačného systému katastra ovplyvniť bežnú verejnosť.
- Čo všetko je v dôsledku kybernetického útoku na Slovensku paralyzované.
- Ako s katastrom súvisia rozvody či dedičské konania.
- Či hackeri mohli získať citlivé údaje obyvateľov.
- Čo na výpadok hovorí bývalý šéf Úradu geodézie, kartografie a katastra Ján Mrva.
- Čo by sa stalo, keby sa dáta nepodarilo obnoviť.
Pre nefunkčnosť systému nie je možný predaj nehnuteľností. Pri predaji je nevyhnutné, aby kupujúci a banky mohli overiť vlastnícke práva. Bez údajov v katastri to však nie je možné. Zodpovední kupujúci bez týchto údajov rozhodne nechcú riskovať kúpu, čoho výsledkom je prakticky paralyzovaný realitný trh.
Vyššie riziko podvodov a stopka úverom
V katastri sú evidované informácie o ťarchách na nehnuteľnostiach, napríklad hypotéky, exekúcie, záložné práva, vecné bremeno či predkupné právo. Bez evidencie ťarchy by predávajúci mohli zatajiť, že nehnuteľnosť je zaťažená, čo by kupujúcich vystavilo veľkému riziku. Ľudia, ktorí majú práva z vecného bremena (napríklad doživotné užívanie), sa tiež môžu ocitnúť v neistote alebo by mohli byť ohrozené ich práva.
Bez overenia záložného práva nehnuteľností banky nemôžu poskytovať úvery. Výsledkom výpadku je teda aj to, že banky zastavia financovanie. Bez majetkového vysporiadania sú výrazne komplikovanejšie aj rozvody manželstiev a problémy nastávajú tiež pri dedičských konaniach. Problém majú aj exekútori, ktorí nevedia zistiť, na aké nehnuteľnosti uvaliť exekúciu.
Podľa bývalého šéfa Úradu geodézie, kartografie a katastra Jána Mrvu útok výrazne ovplyvnil aj prácu geodetov. „Všetci geodeti na Slovensku čakajú, pretože nemôžu pracovať. Na stavbách už niekoľko dní môžu čakať ‚Tatrovky‘ s betónom, pretože nevedia kde majú ho majú liať. Geodeti nevedia vytýčiť výkopové pásy. Stavebným firmám vznikajú škody a rastú penále. Nedajú sa pokladať káble do rýh a kanalizácie a vytyčovať zamerané podzemné inžinierske siete. Okrem elektronických služieb katastra nehnuteľností je paralyzovaná aj geopriestorová sieť SKPOS, čo ovplyvňuje aj poľnohospodárov,“ vysvetlil.
Problémy s parkovacím systémom PAAS
Kybernetický útok sa okrem iného dotkol aj fungovania bratislavského parkovacieho systému PAAS. Aktuálne nie je možné automatické vydávanie nových parkovacích kariet či predlžovanie ich platnosti. Hovorca Bratislavy Peter Bubla povedal, že samotné vydávanie či predlžovanie pozastavené nie je.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik hovorí, že kybernetický útok vážne narušil fungovanie miest a obcí. Obmedzenie prístupu k aktuálnym údajom o vlastníckych právach a nehnuteľnostiach zasiahlo územné a stavebné konania či vybavovania trvalých pobytov.
Podľa šéfa ZMOS-u je ďalším problémom aj obmedzenie rozhodovania o miestnych daniach a poplatkoch, ktoré sa často odvíja od údajov o nehnuteľnostiach. Samosprávy pritom upozorňujú, že daňovníci môžu nahlasovať zmeny nehnuteľností len do konca januára, čo ešte viac zhoršuje situáciu a vytvára časový tlak na obnovenie systému.
„Z hľadiska bezpečnosti údajov a ochrany vlastníckych práv je kybernetický útok na kataster mimoriadne závažný incident, ktorý ukázal zraniteľnosť kľúčových štátnych systémov,“ povedal Božik, podľa ktorého to môže mať negatívny dosah na rozpočty samospráv.
Kataster pravdepodobne nemá aktuálne zálohy
„Skupina útočníkov získala prístup k dátam, zašifrovala ich, zmazala tie nešifrované a začala vydierať kataster, požaduje peniaze. Ide vraj až o sedemcifernú sumu v dolároch,“ povedal etický hacker Pavol Lupták. Problém je podľa neho o to vážnejší, že kataster pravdepodobne nemá aktuálne zálohy a ohrozené sú tak dáta všetkých občanov SR.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odkázal, že za kataster nenesie zodpovednosť. „Úrad geodézie, kartografie a katastra nie je súčasťou ministerstva vnútra ani nepodlieha jeho riadeniu. Patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy,“ napísalo ministerstvo.
Mrva s týmto nesúhlasí a myslí si, že Matúš Šutaj Eštok chce hodiť zodpovednosť na hlavu predsedovi úradu geodézie. „Ten (Juraj Celler) reálne nič nerobí a všetkých odborných IT pracovníkov vyhodil a nechal bezpečnosť úradu nechal riešiť dodávateľsky. Tí ľudia tam nesedia a riešenie problému trvá príliš dlho,“ povedal Mrva.
„Počítače na katastrálnych úradoch patria ministerstvu vnútra. Oni sa o nich starajú, oni platia zamestnancov, to sú ich zamestnanci. Úrad geodézie, kartografie a katastra má na starosti len jedinú vec, metodicky ich viesť a kontrolovať,“ dodáva bývalý šéf úradu, ktorý sa s podobnými prípadmi kybernetických útokov v minulosti stretol.
Computer Security Incident Response Team Slovakia (CSIRT) vraj počas jeho šéfovania riešil minimálne dva incidenty. Hackeri však neprešli ďalej do systému. Mrva si myslí, že kľúčovou je dostatočná ochrana a skúsení interní pracovníci, ktorí úradu aktuálne chýbajú.
„Keby sme teraz my mali taký útok, určite viem, že by som tam mal troch super odborníkov, s ktorými by sme okamžite robili všetko preto, aby sme tomu zabránili,“ dodal s tým, že by okamžite kontaktoval ministra vnútra a zvolal bezpečnostnú radu.
Mrva verí, že sa dáta podarí obnoviť. Zaujímalo nás, či podľa neho existuje možnosť, že v dôsledku útoku mohli uniknúť citlivé údaje obyvateľov. „Najcitlivejší údaj, ktorý na Slovensku máme je rodné číslo. Ja si na 99,9 % myslím, že to tí hackeri majú.“
Ak by sa dáta nepodarilo obnoviť, podľa Mrvu by to bola veľmi náročná a zdĺhavá práca s papierovými dokumentmi, ktoré sú k dispozícii. Rekonštruovať elektronické listiny by bola ešte náročnejšia, mravenčia robota.
