Proaktívnejší prístup zo strany Aliancie by mohol zahŕňať napríklad preventívny úder. Ten by sa podľa Dragoneho dal považovať za obranné opatrenie.
Severoatlantická aliancia (NATO) zvažuje, že bude agresívnejšie reagovať na hybridnú vojnu, ktorú proti nej vedie Rusko prostredníctvom kybernetických útokov, sabotáží a narušovania vzdušného priestoru členských krajín. Denníku Financial Times (FT) to povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone.
„Skúmame všetky možnosti... V oblasti kybernetiky sme skôr reaktívni. Uvažujeme o tom, že by sme boli agresívnejší a proaktívnejší namiesto reaktívneho prístupu,“ uviedol Dragone.
Európa sa podľa FT stala terčom viacerých incidentov, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny - od poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori až po kybernetické útoky na celom kontinente. Niektoré z nich sú pripisované Rusku, pri iných sú okolnosti i vinníci nejasní.
Niektorí diplomati - predovšetkým tí z východoeurópskych krajín - naliehavo vyzývajú alianciu NATO, aby prestala byť iba pasívna a začala aktívne reagovať na hrozby.
Takáto odpoveď by bola najjednoduchšia v prípade kybernetických útokov, kde mnoho krajín disponuje ofenzívnymi kapacitami, no pri sabotážach či prieniku dronov by to bolo zložitejšie.
„Ak budeme naďalej len reagovať, len povzbudíme Rusko, aby pokračovalo vo svojich pokusoch a naďalej nám ubližovalo. Obzvlášť keď je hybridná vojna asymetrická – ich to stojí málo, nás veľa. Musíme sa snažiť byť vynaliezavejší,“ vyzval nemenovaný predstaviteľ niektorej z pobaltských krajín.
Proaktívnejší prístup zo strany Aliancie by mohol zahŕňať napríklad preventívny úder. Ten by sa podľa Dragoneho dal považovať za obranné opatrenie. Taliansky admirál však zároveň podotkol, to nie je v súlade s bežným spôsobom uvažovania a správania NATO.
„Jednou z možností by mohlo byť zaujať agresívnejší postoj v porovnaní s agresivitou našej protistrany. (Otázky, ktoré sa tým vynárajú, sú) právny rámec, rámec jurisdikcie, (či) kto to bude robiť,“ poznamenal.
S cieľom zabrániť opakovaniu početných incidentov, pri ktorých boli poškodené káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou, aliancia NATO začiatkom tohto roka spustila námornú operáciu Baltic Sentry. V jej rámci hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.
„Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič nestalo. To znamená, že táto odstrašujúca taktika funguje,“ uviedol Dragone.
FT píše, že napriek úspechu pri tejto misii pretrvávajú v NATO obavy po tom, ako fínsky súd zamietol žalobu proti posádke plavidla Eagle S, ktorá bola údajne zodpovedná za prerezanie káblov v Baltskom mori a patrí k tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za vojnu voči Ukrajine. Súd uviedol, že v tomto prípade nemá kompetenciu posudzovať takúto žalobu.
Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová takisto uviedla, že NATO zvažuje asertívnejší prístup voči konaniu Ruska. „Zatiaľ si nemyslím, že by to bolo potrebné. Mali by sme tiež ustúpiť a skutočne analyzovať, čo agresor sleduje. Potom by sme pravdepodobne nemali byť hysterickí. Máme svoj vlastný plán a mali by sme mu dôverovať, pretože je pomerne robustný,“ dodala.
