Bývanie je čoraz nedostupnejšie.
Na Slovensku žije takmer tretina ľudí v preplnených domácnostiach. V počte izieb na jedného obyvateľa patríme dokonca medzi najhorších v Európskej únii. Kúpa bytu je výzvou najmä v Bratislave, čo platí najviac pre mladých, ktorí tam chcú po škole zostať, informovala online investičná platforma Portu.
Problémom nie sú iba vysoké ceny bytov, ale aj ich malý počet a pomalá výstavba. „Nové bývanie na Slovensku pribúda príliš pomaly už dlhodobo. Výsledkom je, že na jedného obyvateľa pripadá podľa štatistík Eurostatu iba 1,1 izby. To je spolu s Rumunskom najmenej v celej Európskej únii, ktorej priemer je 1,7 izby na obyvateľa,“ upozornil analytik Portu Marek Malina.
Podľa Eurostatu až 29,9 % Slovákov žije v preplnených domácnostiach. V celej Európskej únii je to 16,9 % ľudí, v Česku 16,6 % a v Rakúsku 13,7 %. Situácia sa zlepšuje iba pomaly - v roku 2015 totiž žilo v preplnených domácnostiach 37,8 % Slovákov.
Rýchlejšiemu zlepšeniu bráni pomalá výstavba nového bývania. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR sa tento rok na Slovensku dokončilo 11.015 nových bytov, čo je o 13,1 % menej oproti dlhodobému priemeru. Začalo sa stavať 11.511 bytov, čo je o 22,1 % menej.
„Keďže nová výstavba nestíha dopytu, výsledkom je rast cien,“ upozornil Malina. Hypotéky viac využívajú ľudia s vyšším príjmom, hoci sú na ne odkázaní hlavne mladí a najviac v Bratislavskom kraji, kam sa sťahujú. „Okresy z tohto kraja boli jediné, v ktorých počet obyvateľov poskočil o viac ako 5 %,“ podotkol analytik.
Práve pre mladších môže byť výzvou našetriť si potrebných 20 %, aby vôbec úver na bývanie získali. Podľa dát Portu 38,15 % klientov vo veku od 18 do 26 rokov pri zakladaní účtu deklaruje, že ich celkový majetok nedosahuje ani 4000 eur. Majetok nad 20.000 eur má necelých 20 % mladých. Navyše, 43,5 % mladých uvádza pravidelný ročný príjem do 4000 eur. Vyplynulo to z odpovedí klientov Portu vo veku 18 až 26 rokov pri zakladaní si investičného účtu.
„Nemôžeme byť preto prekvapení, že na Slovensku mladí ľudia žijú s rodičmi veľmi dlho v jednej domácnosti alebo im tí musia na bývanie prispievať,“ dodal Malina. Napríklad, v kategórii 25- až 34-ročných takzvaný mama hotel využíva 57,5 % Slovákov, no iba 22,8 % Čechov, pričom priemer EÚ je 29,7 %. Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie, horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti.
