Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku má výrazne zlepšiť dopravu medzi Žilinou a Martinom a odbremeniť preťažený úsek pod Strečnom.
Po viac než 25 rokoch príprav a opakovaných odkladov sa zajtra, v pondelok 22. decembra, otvára tunel Višňové. Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku má výrazne zlepšiť dopravu medzi Žilinou a Martinom a odľahčiť preťažený úsek pod Strečnom, kde sa dlhodobo tvorili kolóny.
Tunel je súčasťou úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. S dĺžkou približne 7,5 kilometra ide o najdlhší diaľničný tunel v krajine. Jeho otvorenie má priniesť rýchlejší a bezpečnejší presun medzi severným a stredným Slovenskom.
- Prečo sa tunel Višňové pripravoval viac než 25 rokov a čo všetko výstavbu brzdilo
- Ako prebiehala samotná výstavba
- Aké problémy, meškania a kauzy projekt sprevádzali
- Prečo je tunel Višňové kľúčový pre vodičov aj región
- Čo jeho otvorenie prinesie v praxi
Projekt, ktorého príprava trvala viac než 25 rokov
Myšlienka postaviť tunel pod Malou Fatrou vznikla už v 90. rokoch. Dôvod bol jednoduchý – cesta pod Strečnom dlhodobo nezvládala dopravu a patrila medzi najproblematickejšie úseky na Slovensku. Kolóny a nehody tam boli bežnou súčasťou cestovania medzi Žilinou a Martinom.
Prvé reálne kroky sa začali 22. mája 1998, keď sa poklepaním základného kameňa v lome Dubná Skala rozbehlo razenie prieskumnej štôlne. Odborníci v nasledujúcich rokoch potvrdili, že tunel je možné vybudovať, no projekt sa opakovane brzdil pre nedostatok financií a meniace sa priority štátu. Prieskumná štôlňa bola napokon prerazená v septembri 2002, pričom náklady sa oproti pôvodným plánom výrazne navýšili.
Tunel Višňové sa síce objavoval v strategických dokumentoch vlády, no jeho výstavbu opakovane odsúvali. Výrazný zásah prišiel až v roku 2010, keď vláda Ivety Radičovej zrušila tretí balík PPP projektov, ktorého súčasťou mal byť aj tunel Višňové. Projekt sa tak opäť vrátil na začiatok.
Po rokoch odkladov začali s výstavbou
Reálny posun nastal až 11. júna 2014, keď štát prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti podpísal zmluvu so združením firiem Salini Impregilo a Dúha. O necelý rok neskôr, 9. júna 2015, začalo samotné razenie tunela, a to súčasne zo západného aj východného portálu.
Tunel navrhli ako dvojrúrový, pričom každá rúra slúži pre jeden smer jazdy. Už v tejto fáze odborníci upozorňovali, že kľúčovou výzvou nebude samotné razenie, ale technologická časť, teda montáž vetrania, osvetlenia, bezpečnostných a riadiacich systémov, bez ktorých nie je možné tunel bezpečne sprejazdniť.
Prerazenie v roku 2018 prinieslo veľké očakávania
V lete 2018 sa stavbárom podarilo preraziť obe tunelové rúry tunela Višňové – prvú 28. augusta a druhú 13. septembra. Išlo o ukončenie samotného razenia, teda najviditeľnejšej a verejnosťou najsledovanejšej fázy výstavby. Predstavitelia štátu aj politici vtedy hovorili o významnom míľniku a zaznievali vyjadrenia, že tunel by mohol byť otvorený v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov.
Prerazenie však znamenalo len to, že sa stavbári „stretli v skale“. Tunel bol síce vyrazený, no z pohľadu jeho reálneho využitia išlo len o polovicu práce. Po stavebnej fáze mala nasledovať technologicky najnáročnejšia etapa – montáž ventilácie, osvetlenia, protipožiarnej ochrany, systémov riadenia dopravy, kamerového dohľadu a bezpečnostných prvkov. Práve tieto technológie rozhodujú o tom, či je tunel bezpečný a schopný prevádzky.
Spomalenie prác a narastajúce napätie
Už v priebehu jesene 2018 bolo zrejmé, že projekt stráca tempo. Na stavbe začal výrazne klesať počet pracovníkov a technologické práce postupovali len minimálne. Vtedajší minister dopravy Árpád Érsek v septembri 2018 verejne vyjadril nespokojnosť s postupom výstavby a upozornil, že zhotoviteľ nedodržiava dohodnutý harmonogram.
Situácia sa ďalej vyhrocovala koncom roka. Premiér Peter Pellegrini v decembri 2018 vyhlásil, že „pohár trpezlivosti pretiekol“ a štát je pripravený konať, ak sa tempo prác nezlepší. Medzi investorom a zhotoviteľom pribúdali spory o peniaze, rozsah prác aj zodpovednosť za meškanie. Pôvodné termíny dokončenia sa postupne ukázali ako nereálne.
Kauzy, otázniky nad financovaním a zásah štátu
Napätá situácia okolo výstavby tunela Višňové vyvrcholila v marci 2019, keď vláda SR schválila ukončenie zmluvy so zhotoviteľom. Tento krok bol vnímaný ako nevyhnutný zásah štátu po tom, čo sa projekt dostal do vážnych časových aj organizačných problémov. Súhlas s ukončením zmluvy dala aj Európska komisia, keďže časť stavby financovali z európskych zdrojov.
Kontroverzie okolo Višňového sa však týmto krokom neskončili. V decembri 2019 zasiahla v súvislosti s výstavbou tunela aj Národná kriminálna agentúra (NAKA) v rámci policajnej akcie s krycím názvom „Tunel“. Policajti vykonali viacero domových prehliadok a zaistili dokumenty v niekoľkých krajoch Slovenska. Akcia sa týkala podozrení z možnej trestnej činnosti pri verejnom obstarávaní a realizácii stavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala.
Vyšetrovanie sa zameriavalo najmä na hospodárenie so štátnymi a európskymi peniazmi, zmluvné vzťahy medzi štátom a zhotoviteľom, ako aj na možné porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Hoci vyšetrovanie neznamenalo automaticky obvinenie konkrétnych osôb, zásah NAKA výrazne posilnil verejné vnímanie projektu ako netransparentného a problematického. Tunel Višňové sa v tom čase stal symbolom zlyhaní pri riadení veľkých infraštruktúrnych projektov.
V období po zásahu polície bola stavba prakticky „zmrazená“. Tunel existoval len ako betónová konštrukcia bez technológií a bez jasného plánu, kedy a za akých podmienok sa bude pokračovať. Verejnosť aj odborníci vtedy pochybovali, či sa projekt vôbec podarí úspešne dokončiť.
Nový zhotoviteľ a návrat k dokončeniu
Po ďalších odkladoch podpísala 23. apríla 2021 Národná diaľničná spoločnosť zmluvu so spoločnosťou Skanska, ktorá prevzala dokončenie úseku D1 vrátane tunela Višňové. Nový zhotoviteľ vstupoval do projektu, ktorý bol stavebne hotový, no technologicky prakticky prázdny.
Nasledovali roky intenzívnych prác zameraných najmä na doplnenie technológií, bezpečnostných systémov a testovanie. Práve táto fáza mala rozhodnúť o tom, či sa z problematického projektu stane plnohodnotná a bezpečná súčasť diaľničnej siete.
V roku 2022 vyhlásila NDS samostatnú súťaž na technologické vybavenie tunela a informačný systém úseku D1. Zmluvu na dodanie technológií podpísali na jeseň 2023. Od tohto momentu sa práce výraznejšie zrýchlili a tunel sa dostal do finálnej fázy príprav.
Počas rokov 2024 a 2025 prebiehali rozsiahle funkčné skúšky a bezpečnostné testy, ktoré overovali správanie tunela pri mimoriadnych situáciách, ako sú dopravné nehody či požiar. Testovali sa aj postupy záchranných zložiek a spolupráca jednotlivých systémov. Bez úspešného absolvovania týchto skúšok by tunel nemohol dostať povolenie na prevádzku.
Krátko pred otvorením umožnila NDS verejnosti nahliadnuť do tunela počas Dňa otvoreného tunela, čím symbolicky uzavrela dlhé obdobie problémov a neistoty. Oficiálne sprejazdnenie tunela Višňové je naplánované na pondelok (22. decembra), čím sa po viac než 25 rokoch príprav a výstavby projekt definitívne dostáva do cieľa.
