Dánsko trvá na územnej celistvosti v otázke Grónska; USA deklarujú pokračujúci záujem o ostrov.
➔ Donald Trump vymenoval guvernéra Louisiany Jeffa Landryho za osobitného vyslanca USA pre Grónsko.
➔ Landry podporuje myšlienku, aby sa Grónsko stalo súčasťou USA, a tvrdí, že na tom bude ako vyslanec pracovať; Trump to zdôvodňuje bezpečnosťou a záujmom o suroviny.
➔ Dánsko aj Grónsko tento zámer odmietajú; dánsky minister zahraničia Lars Lokke Rasmussen žiada rešpektovať územnú celistvosť Dánskeho kráľovstva.
Citát: „Bude mi cťou slúžiť vám na tejto dobrovoľnej pozícii s cieľom dosiahnuť, aby bolo Grónsko súčasťou USA“ — Jeff Landry, guvernér Louisiany a nový osobitný vyslanec USA pre Grónsko
Kontext: Grónsko je autonómne územie v rámci Dánskeho kráľovstva. Má vlastnú vládu a parlament, ale Dánsko zabezpečuje obranu a zahraničnú politiku v koordinácii s grónskymi orgánmi. USA v Grónsku dlhodobo pôsobia na základe obrannej dohody USA–Dánsko z roku 1951; prevádzkujú tam základňu Pituffik Space Base (predtým Thule), ktorá patrí do systému včasného varovania a vesmírnych operácií NATO a USA. Washington v roku 2020 znovu otvoril konzulát v Nuuk, aby posilnil spoluprácu. Záujem USA o Grónsko má históriu: prezident Harry S. Truman v roku 1946 neúspešne ponúkol Dánsku odkúpenie ostrova. Trump v roku 2019 nápad kúpy Grónska oživil, Dánsko ho odmietlo a Trump následne zrušil plánovanú návštevu Kodane. Grónsko má približne 56-tisíc obyvateľov, väčšinou Inuitov, a disponuje nerastnými surovinami vrátane vzácnych zemín; miestna politika však opatrne pristupuje k ťažbe (napríklad v roku 2021 zakázala ťažbu uránu). Topenie arktického ľadu zvyšuje strategický význam ostrova pre námorné trasy a obranu. Tento mesiac USA a Grónsko deklarovali „vzájomný rešpekt“, no grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová upozornila, že vyjadrenia amerických predstaviteľov vyvolali medzi miestnymi neistotu a zdôraznila potrebu otvoreného dialógu. Dánsko zároveň trvá na rešpekte k svojej územnej celistvosti.
