NBS varuje pred „gréckou cestou“. Slabý rast, rastúci dlh a riziko tvrdšej konsolidácie menia vyhliadky slovenskej ekonomiky

Národná banka Slovenska v posledných týždňoch použila silné prirovnanie k takzvanej „gréckej ceste“. Neznamená to však, že Slovensko je tesne pred krízou podobnou tej, ktorú Grécko zažilo po roku 2010. Ide skôr o varovanie pred tým, ako sa môžu verejné financie postupne dostať do vážnych problémov, ak štát dlhodobo míňa viac, než dokáže vybrať na daniach a odvodoch.

Podľa NBS je zásadný rozdiel v tom, že Slovensko zatiaľ nemusí konať pod tlakom finančných trhov a v krízovom režime. To dáva vláde priestor na pomalšiu a menej bolestivú konsolidáciu. Zároveň však centrálna banka otvorene hovorí, že „väčšinu ozdravného procesu máme ešte pred sebou“ a že súčasný vývoj dlhu nie je dlhodobo udržateľný.

Situácia teda zatiaľ nie je krízová, no jej dlhodobé prehliadanie by mohlo v budúcnosti výrazne zvýšiť ekonomické aj spoločenské náklady riešenia. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu pritom Slovensko už dnes kráča po veľmi podobnej ceste, akou sa pred rokmi vydalo Grécko.

„Predovšetkým si myslím, že Slovensko na gréckej ceste už teraz je. Otázkou je len to, či nás čaká aj grécky scenár, teda spôsob záchrany zo strany ECB a Medzinárodného menového fondu,“ hovorí Ďurana pre Refresher.

Stav verejných financií: vysoké deficity a rastúci dlh

Podľa analýz NBS má deficit verejných financií zostať v najbližších rokoch okolo 4 % HDP. To Slovensko radí medzi krajiny s najvyšším schodkom v celej Európskej únii. Verejný dlh by sa mal pohybovať približne na úrovni 64 % HDP, pričom jeho dočasná „stabilizácia“ má byť dosiahnutá najmä čerpaním hotovostných rezerv, nie skutočným ozdravovaním rozpočtu.

Za horizontom niekoľkých rokov však NBS upozorňuje, že pri nezmenenej politike môže dlh opäť výrazne rásť – pokojne aj nad hranicu 70 % HDP. Aby sa vôbec podarilo splniť rozpočtové ciele na roky 2027 a 2028, budú potrebné dodatočné opatrenia v rozsahu približne 1,5 až 1,8 % HDP.

V praxi to znamená, že štát bude musieť buď zvýšiť príjmy cez dane a odvody, alebo znížiť výdavky, prípadne urobiť oboje naraz. Bez týchto krokov sa bude fiškálna pozícia Slovenska naďalej zhoršovať.

Podľa Ďuranu je problém v tom, že rast výdavkov už dnes pripomína vývoj, ktorý predchádzal gréckej kríze.

„Vidíme to na prudkom raste sociálnych transferov, vrátane dôchodkov a iných dávok. Zároveň rastú výdavky na mzdy zamestnancov štátu. Málo sa investuje a tento rast výdavkov je financovaný z deficitu, ktorý je výrazne vyšší ako tri percentá HDP. A takýto stav pretrváva minimálne od roku 2023,“ upozorňuje.

„Grécka cesta“ ako model rizikového vývoja

NBS používa grécky príklad ako ilustráciu toho, čo sa stane, keď výdavky štátu dlhodobo rastú rýchlejšie než jeho príjmy. Presne to sa dialo v Grécku pred vypuknutím dlhovej krízy. Rástli sociálne výdavky aj mzdy vo verejnom sektore, no príjmy štátu s tým nedokázali držať krok.

Po strate dôvery finančných trhov po roku 2009 Grécko čelilo prudkému rastu úrokových sadzieb a muselo prijať tvrdé úsporné opatrenia výmenou za pomoc od EÚ a MMF. Nasledovali vyššie dane, výrazné škrty v platoch verejných zamestnancov a obmedzovanie sociálnych výdavkov. Ekonomika prešla dlhým obdobím stagnácie a životná úroveň mnohých ľudí citeľne klesla.

NBS zároveň pripomína aj druhú kapitolu tohto príbehu. Grécko je dnes rozpočtovo disciplinovanejšie a dosahuje primárne prebytky. Cena za túto stabilizáciu však bola veľmi vysoká a zaplatili ju najmä bežní obyvatelia.

Rozsah možných zásahov: čo ukazujú tvrdé čísla

Centrálna banka uvádza aj konkrétne porovnania. Grécko po roku 2015 znížilo sociálne výdavky približne o 7 % svojich príjmov a výdavky na platy vo verejnom sektore o ďalšie 4 %. Ak by sa niečo podobné dialo na Slovensku, išlo by o zásahy v rozsahu približne 6 miliárd eur.

To zhruba zodpovedá objemu dodatočnej konsolidácie, ktorú by Slovensko potrebovalo na to, aby sa dlh dostal na jasne klesajúcu trajektóriu. Z toho vyplýva hlavný odkaz NBS: čím dlhšie sa ozdravovanie verejných financií odkladá, tým vyššie je riziko, že raz budú musieť prísť oveľa tvrdšie a sociálne bolestivejšie opatrenia.

 
Dopady na ekonomiku a životnú úroveň obyvateľstva

Fiškálna konsolidácia má vždy reálne ekonomické dôsledky. Sprísňovanie rozpočtovej politiky zvyčajne tlmí hospodársky rast, aspoň v krátkodobom horizonte. Slabší rast znamená opatrnejšie investície firiem, pomalšie vytváranie nových pracovných miest a menší tlak na rast miezd.

Pre domácnosti sa to môže prejaviť viacerými spôsobmi: pomalším rastom príjmov, vyššou daňovou záťažou alebo obmedzovaním niektorých verejných služieb. Netýka sa to len zamestnancov verejného sektora, ale nepriamo celého trhu práce, keďže štát je veľkým zamestnávateľom aj významným zákazníkom pre súkromné firmy.

Osobitnou témou je bývanie. Ak príjmy rastú pomalšie než ceny nehnuteľností a náklady na financovanie, dostupnosť vlastného bývania sa zhoršuje pre široké vrstvy obyvateľstva. Vyššia neistota a slabší ekonomický rast zároveň zvyšujú opatrnosť domácností pri dlhodobých finančných záväzkoch, čo môže meniť správanie na realitnom aj nájomnom trhu.

Otázky bývania rieši aj vláda

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v tejto súvislosti označil situáciu na realitnom trhu za zlyhanie voľného trhu a tvrdí, že dostupnosť bývania sa stala pre mnohých nedosiahnuteľným luxusom. Podľa jeho vyjadrení ceny nehnuteľností v roku 2025 vzrástli približne o 12 %, čo výrazne zhoršuje možnosti domácností financovať vlastné bývanie bez pomoci štátu.

Vláda preto hovorí o podpore nájomného bývania a plánuje investície do výstavby nájomných bytov v hodnote viac než 200 miliónov eur v roku 2026. Tento zámer však naráža na širší problém verejných financií. Každé nové výdavkové opatrenie totiž zvyšuje tlak na rozpočet, pokiaľ nie je kryté vyššími príjmami alebo úsporami inde.

 
Rozpočet ako politická hra, nie len ekonomická rovnica

Podľa Radovana Ďuranu sa ekonomický a politický rozmer verejných financií v praxi nedá oddeliť.

„O verejných financiách vždy rozhodujú politici. Budú sa rozhodovať predovšetkým politicky a až v druhom rade na základe ekonomických argumentov,“ hovorí.

Zároveň pripúšťa, že vláda môže poukazovať aj na objektívne faktory, ktoré situáciu zhoršujú.

„Jediné, na čo by sa mohla súčasná vláda odvolávať, je zlý stav nemeckej ekonomiky, nepredvídateľnosť colnej politiky zo Spojených štátov amerických a obmedzenie exportu zo Slovenska. To sú faktory, za ktoré slovenskí politici priamo nemôžu,“ dodáva.

To však podľa neho nemení nič na základnej realite: ak sa tempo zadlžovania nezmení, Slovensko zostane na rizikovej trajektórii.

 
Medzinárodný rozmer: dôveryhodnosť Slovenska v EÚ a na trhoch

Stav verejných financií nemá len domáce dôsledky. Ovplyvňuje aj postavenie Slovenska v rámci Európskej únie a jeho dôveryhodnosť na finančných trhoch. Krajiny s vysokými a rastúcimi deficitmi sú pod väčším dohľadom zo strany Európskej komisie a majú menší priestor presadzovať svoje politické priority.

Zároveň platí, že slabšia fiškálna pozícia môže znamenať vyššie náklady na financovanie dlhu a menšiu schopnosť štátu reagovať na budúce krízy či podieľať sa na spoločných európskych projektoch. Aj preto NBS aj analytici upozorňujú, že otázka verejných financií nie je len technickým problémom rozpočtu, ale jednou z kľúčových tém budúcnosti slovenskej ekonomiky.

24. februára 2026 o 5:55 Čas čítania 0:41 Slovák roztrhal výherný tiket za 2 600 eur, následne ho zložil a priniesol na pobočku. Výhru mu odmietli vyplatiť

17. februára 2026 o 8:45 Čas čítania 0:37 Lidl sťahuje z predaja obľúbenú potravinu Slovákov. Máte ju doma aj vy?

20. februára 2026 o 14:30 Čas čítania 4:20 Realitný investor reaguje na Roberta Fica: „Akúkoľvek pomoc napokon zaplatia daňoví poplatníci“