Odborníci pre Refresher vysvetlili, prečo prognózy netreba brať ako garanciu budúceho dôchodku a čo je pri ich čítaní najdôležitejšie.
Dôchodkové prognózy, ktoré v posledných týždňoch začala rozosielať Sociálna poisťovňa, priniesli mnohým Slovákom prvý detailný odhad ich budúcej penzie. Niektorých však odhady prekvapili. Sociálna poisťovňa predpovedá dôchodky vo výške 2 000, 3 000 či dokonca viac ako 5 000 eur mesačne, a to aj pri ľuďoch vo veku okolo 20 rokov s bežnými príjmami.
Ako tieto prognózy správne čítať, čo jednotlivé čísla v skutočnosti znamenajú a prečo ich netreba brať ako garanciu budúceho dôchodku, pre Refresher vysvetlili odborník na osobné financie a dôchodky Ján Tonka z Finaxu a finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Obaja upozorňujú, že najmä pri mladých ľuďoch môže prognóza vytvárať nerealistické očakávania. Nejde totiž o garantovaný dôchodok, ale len o modelový odhad založený na dnešných pravidlách dôchodkového systému a predpokladoch ekonomického vývoja.
- Prečo mladým Slovákom vychádzajú dôchodkové prognózy aj vo výške niekoľkých tisíc eur.
- Prečo odborníci varujú pred „falošným pocitom istoty“ pri čítaní prognóz.
- Ako môže budúce dôchodky ovplyvniť starnutie populácie a zmeny systému.
- Prečo je pri prognóze dôležitejšia miera náhrady než samotná suma dôchodku.
- Akú úlohu môže pri budúcej penzii zohrávať druhý pilier a vlastné investovanie.
Prognóza nie je prísľub dôchodku
Dôchodková prognóza, ktorú v týchto dňoch dostávajú Slováci do schránok je podľa odborníkov predovšetkým informatívny nástroj. Sociálna poisťovňa pri jej výpočte vychádza z veku človeka, počtu rokov dôchodkového poistenia, výšky príjmov, osobného mzdového bodu či predpokladaného dôchodkového veku. „Problémom je, že zostručnením a vyskladaním informácií môžu ľudia nadobudnúť pocit, že ide o prísľub štátu vyplácať im na dôchodku sumy uvedené v prognóze. V skutočnosti je to len technický odhad,“ hovorí Marián Búlik.
Podľa neho prognóza automaticky predpokladá, že sa dôchodkový systém v budúcnosti výraznejšie nezmení. Práve to však odborníci považujú za málo realistické. „Už dnes vieme, že Slovensko má demografický problém a zatiaľ sa neprijali opatrenia, ktoré by tento vývoj výraznejšie zmiernili,“ upozorňuje Marián Búlik.
Prečo mladým vychádzajú extrémne vysoké dôchodky
Pri mladších ľuďoch prognóza počíta ešte s veľmi dlhou pracovnou kariérou, často 35 až 45 rokov platenia odvodov. Zároveň predpokladá rast miezd počas celej kariéry. Ak mal človek v posledných rokoch nadpriemerný príjem, systém tento príjem premieta aj do budúcnosti. Výsledkom potom môžu byť veľmi vysoké prognózy dôchodkov.
„Zásadnejším problémom vo výpočte budúcich penzií mladých je nadhodnotený rast budúcich príjmov,“ tvrdí Ján Tonka. Práve preto môže mať napríklad 22-ročný človek s dvojročnou pracovnou históriou a platom okolo 1 500 eur prognózu dôchodku presahujúcu 4 000 eur mesačne v dnešných cenách. Objavili sa dokonca aj prípady prognóz nad úrovňou 5 000 eur.
„Pri mladých ľuďoch ide skôr o matematickú projekciu než o skutočnú predpoveď, ktorá sa naplní,“ dopĺňa Marián Búlik.
Ján Tonka zároveň upozorňuje, že práve vysoké prognózované sumy môžu byť pre mladých ľudí nebezpečné. „Mladí ľudia môžu na základe svojich dôchodkových prognóz nadobudnúť falošný pocit istoty. V ich predikciách totiž nie sú dostatočne zohľadnené aspekty, ktoré budú mať zásadný dopad na výšku ich dôchodku.“
Najväčším problémom je demografia
Odborníci upozorňujú, že prognózy dostatočne nezohľadňujú budúci demografický vývoj ani tlak na verejné financie. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré budú v nasledujúcich desaťročiach výrazne starnúť.
Počet pracujúcich ľudí bude postupne klesať, zatiaľ čo počet dôchodcov porastie. To znamená, že na jedného penzistu bude pripadať menej pracujúcich, ktorí budú financovať dôchodkový systém. „Predpokladať, že dnešná úroveň dôchodkov voči mzdám zostane zachovaná aj o niekoľko desaťročí, je veľmi optimistické až nerealistické,“ upozorňuje Ján Tonka.
Podľa Mariána Búlika je dnešný systém navyše dlhodobo finančne neudržateľný. „Dôchodkový systém je dnes nastavený na dlh a nové dôchodky sa určujú nad pomery ekonomiky Slovenska. Dlhodobo si ich štát nebude môcť dovoliť,“ tvrdí.
Dôležitejšia než suma je miera náhrady
Mnohí ľudia sa pri otvorení prognózy sústredia predovšetkým na výslednú sumu v eurách. Oveľa dôležitejším údajom je však takzvaná miera náhrady, teda akú časť svojho príjmu bude človek dostávať na dôchodku. „Pri mladých ľuďoch je dôležitejšia miera náhrady než samotná suma dôchodku,“ upozorňuje Ján Tonka.
Podľa Mariána Búlika práve tento údaj najlepšie ukazuje budúci životný štandard človeka na dôchodku. Ak prognóza ukazuje nízku mieru náhrady, znamená to, že životná úroveň človeka môže po odchode do penzie výraznejšie klesnúť.
Druhý pilier môže rozhodovať o stovkách eur
Významnú úlohu pri budúcej výške dôchodku zohráva aj druhý pilier a investičná stratégia sporiteľa. Pri mladých ľuďoch môže byť rozdiel medzi konzervatívnym a dynamickým fondom v horizonte niekoľkých desaťročí veľmi výrazný.
„Investičná stratégia môže pri horizonte 30 rokov rozhodnúť o rozdiele v stovkách eur mesačne,“ upozorňuje Ján Tonka.
Marián Búlik zároveň pripomína, že ani druhý pilier nebude podľa neho stačiť na zachovanie životnej úrovne. „Nestačí spoliehať sa len na druhý pilier. Ľudia by mali investovať aj mimo neho, ideálne dlhodobo a čo najskôr,“ odporúča.
Inflácia môže prognózy výrazne skresliť
Dôchodkové prognózy síce pracujú s dnešnými cenami a očisťujú budúce sumy o infláciu, podľa odborníkov však ide stále iba o veľmi orientačný výpočet. „Nikto nevie presne odhadnúť infláciu na desaťročia dopredu,“ upozorňuje Marián Búlik.
Aj keby si dôchodok zachoval podobnú kúpnu silu ako dnes, spoločnosť bude pravdepodobne bohatšia, mzdy vyššie a životný štandard pracujúcich výrazne lepší. Dôchodcovia sa tak môžu cítiť relatívne chudobnejší než dnešní penzisti.
Ján Tonka zároveň upozorňuje, že ani pesimistický scenár prognózy nemusí byť dostatočne pesimistický na to, aby zachytil všetky budúce riziká.
Najväčšou chybou je spoliehať sa iba na štát
Podľa odborníkov je najväčšou chybou brať prognózu ako definitívny finančný plán na dôchodok. „Najhoršia možná reakcia je povedať si, že mám dôchodok vyriešený a už nemusím robiť nič navyše,“ upozorňuje Marián Búlik.
Práve preto odborníci odporúčajú vytvárať si vlastný finančný majetok a investovať dlhodobo popri prvom a druhom pilieri. Čím skôr človek začne investovať, tým väčšiu výhodu mu dáva čas a zložené úročenie. „Čísla v dôchodkovej prognóze môžu na prvý pohľad pôsobiť upokojujúco. No realita o niekoľko desaťročí môže vyzerať výrazne inak,“ dodáva Ján Tonka.
Prečo niektorým ľuďom prognóza ešte neprišla?
Niektorí ľudia zároveň upozorňujú, že im prognóza zatiaľ vôbec neprišla alebo dostali odlišné údaje. Podľa Mariána Búlika Sociálna poisťovňa prognózy sprístupňuje postupne až do konca mája 2026. Prognóza je dostupná aj v elektronickom účte poistenca alebo môže byť doručená do elektronickej schránky na slovensko.sk.
Rozdiely môžu vzniknúť aj preto, že prognóza vychádza z údajov spracovaných do polovice februára 2026. Ak človek neskôr doplnil chýbajúce obdobia poistenia alebo sa údaje aktualizovali, prognóza sa od aktuálneho stavu môže líšiť.
