Na Slovensku si len 14 % respondentov uvedomuje, koľko peňazí bude potrebovať na dôchodku.
Priemerný vek dožitia má v roku 2040 presiahnuť hranicu 80 rokov. To znamená, že na dôchodok bude potrebných viac peňazí, no podľa medzinárodného online prieskumu skupiny NN Slováci na penziu pripravení nie sú.
Respondenti zaradili medzi najdôležitejšie predpoklady úspešného starnutia finančné zabezpečenie a pevné zdravie. Slováci však v príprave na dôchodok zaostávajú. Horšie výsledky dosiahli už len Gréci. Naopak, Česi sa spolu s Holanďanmi a Turkami umiestnili medzi tromi najlepšie pripravenými národmi.
Index pripravenosti na dôchodok hodnotí uvedomovanie si finančných potrieb aj reálne kroky v tejto oblasti. Na Slovensku dosiahol len 4,3 bodu z desiatich, zatiaľ čo medzinárodný priemer je o pol bodu vyšší.
Prieskum poukazuje na slabú pripravenosť u ľudí nad 45 rokov, ktorých dôchodok ešte len čaká. Lepšie pripravení sa cítia respondenti vo veku 55 až 65 rokov. Výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami prieskum neukázal. Vyšší pocit pripravenosti majú ľudia s vyšším vzdelaním a úsporami.
Len menšina vie, koľko si odkladať
Na Slovensku si len 14 % respondentov uvedomuje, koľko peňazí bude potrebovať na dôchodku. Ešte menej ľudí vie, akú sumu by si mali mesačne odkladať, a len 11 % ju reálne šetrí. Až 40 % respondentov sa však cíti veľmi sebavedomo vo finančnom plánovaní na dôchodok a ďalšia tretina uvádza, že má dostatok vedomostí. Medzinárodný priemer je pritom nižší.
Slováci chcú odísť do dôchodku v priemere vo veku 59 rokov, čo je o 1,5 roka skôr ako medzinárodný priemer. Šetriť začínajú po dovŕšení 34 rokov, čo zodpovedá svetovému priemeru. V Holandsku si ľudia odkladajú už od 27,5 roka, Gréci a Japonci začínajú až po štyridsiatke.
Druhý pilier ako opora
Finančný majetok Slovákov, ktorý má pomôcť aj na dôchodku, tvoria najmä nehnuteľnosti a dôchodkové sporenie. Väčšina opýtaných má nejakú formu sporenia, čo Slovensko radí medzi prvé tri krajiny v tejto oblasti. Najväčšiu úlohu zohráva druhý pilier.
„Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov. Zavedením predvolenej investičnej stratégie majú sporitelia možnosť dosiahnuť vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia. Druhý pilier však zhodnocuje len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni, čím rozdeľuje riziko dôchodkového zabezpečenia medzi štát a súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti,“ uviedol Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Prečítaj si aj tieto články:
