Dôchodok už dávno nie je len téma pre seniorov. V čase, keď životné náklady rastú rýchlejšie než mzdy a štát šetrí, kde sa len dá, sa otázka „koľko mi raz zostane“ týka prakticky každého. Rozdiely medzi krajinami EÚ sú veľké.
Zatiaľ čo slovenský priemerný dôchodca sa v roku 2025 tešil z približne 700 eur mesačne, v Česku si seniori prilepšili na mesačnej báze v priemere o viac ako 150 eur viac a v Rakúsku seniori dostávajú penziu dokonca 14-krát do roka.
Slovensko spustilo konsolidačné opatrenia, ktoré mali ozdraviť verejné financie — a ich dopady pocítili aj dôchodcovia. Penzie rastú pomalšie, ceny zostávajú vysoké a čoraz viac sa hovorí o tom, či je celý systém dlhodobo udržateľný. Zatiaľ čo u nás sa šetrí, okolité krajiny skúšajú iné riešenia, ako zvládnuť starnutie populácie bez kolapsu štátu.
Ako teda vyzerá realita dôchodkov v Rakúsku, Česku a na Slovensku? Pozreli sme sa na dáta, porovnali dôchodkové systémy a zistili, kde má senior naozaj väčšiu šancu na dôstojný život.
Slovensko: dôchodky rastú, ale zostávajú nižšie
Podľa štatistík bol koncom apríla priemerný mesačný dôchodok na Slovensku 701 eur. Hoci dôchodcovia tak prvýkrát prekročili hranicu 700 eur, dôchodok stále predstavuje menej než polovicu priemernej mzdy pracujúcich ľudí.
Slovenský dôchodkový systém má viacero špecifík. Dôchodkový vek sa postupne zvyšuje smerom k hranici 64 rokov. Od roku 2024 bol zavedený tzv. 13. dôchodok, teda jednorazová mimoriadna dávka pre seniorov, ktorá zvyšuje ich celkový ročný príjem.
Slovensko má zároveň jeden z najstarších dôchodkových profilov v Európskej únii – približne 33 % populácie poberá aspoň jeden druh dôchodku, čo predstavuje najvyšší podiel v rámci EÚ.
Tieto údaje naznačujú rast priemerných dôchodkov, no zároveň poukazujú na vysoký pomer dôchodcov k pracujúcej populácii, čo predstavuje významnú výzvu pre dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.
Česká republika: vyššie priemerné dôchodky než na Slovensku
Česká republika má dôchodkový systém založený na tzv. priebežnom systéme financovania (pay-as-you-go), kde súčasní pracujúci platia povinné sociálne poistné, z ktorého sa vyplácajú dôchodky dnešným seniorom. Výška dôchodku je tak priamo závislá od počtu pracujúcich a ich odvodov do systému – ak pracujúcich ubúda, rastie tlak na jeho udržateľnosť.
Českí seniori sú na tom vo všeobecnosti lepšie než tí slovenskí. Podľa verejne dostupných štatistických zdrojov priemerný starobný dôchodok v Česku v apríli 2025 dosiahol 21 052 CZK, čo je v prepočte približne 845 eur mesačne – teda vyše 140 eur viac než priemer na Slovensku.
Aj keď Česká republika čelí vyšším životným nákladom, vyššia priemerná penzia menej zaostáva za výdavkami seniorov než to bolo v minulosti. Minulý rok český parlament schválil dôchodkovú reformu, ktorá postupne zvyšuje vek odchodu do dôchodku za súčasnú hranicu 65 rokov – noví dôchodcovia tak budú odchádzať do penzie v postupne sa zvyšujúcom veku, ktorý má dosiahnuť 67 rokov pre mladšie ročníky narodené napríklad v roku 1989 a neskôr.
Reforma zároveň podporuje aktívnu prácu aj po dosiahnutí dôchodkového veku – pracujúci seniori budú mať nižšie odvody na sociálne poistenie, čo ich motivuje zotrvať dlhšie v pracovnom procese. Súčasťou reformy sú tiež úpravy, ktoré umožnia ľuďom pracujúcim v najnáročnejších profesiách odísť o niečo skôr do dôchodku (napríklad do 30 mesiacov skôr).
Rakúsko: výrazne vyššie dávky než vo V4, ale aj vyššie náklady
Rakúsko patrí medzi krajiny s jednými z najvyšších priemerných dôchodkov v Európe, hoci nie je úplne jednoduché porovnávať ich priamo, keďže systém zahŕňa rôzne typy dôchodkov (štátne + povinné doplnkové + súkromné). Podľa údajov z rakúskeho štatistického úradu je priemerná mesačná penzia výrazne nad úrovňou V4 krajín, aj keď presné európske štatistiky sa líšia podľa metodiky.
Podľa dát Statistik Austria predstavoval v roku 2024 priemerný mesačný starobný dôchodok v Rakúsku u žien 1 563,00 eur a u mužov 2 620 eur. V roku 2025 predstavoval v Rakúsku minimálny dôchodok sumu vo výške 1 274 eur.
Rakúski dôchodcovia bežne dostávajú 13. a 14. dôchodok, čo znamená, že penzia je vyplácaná 14-krát ročne. V praxi to citeľne zvyšuje ich ročný príjem a pomáha pokryť vyššie výdavky, napríklad počas sviatkov či letných mesiacov.
Rakúsky dôchodkový systém je zároveň komplexnejší než v Česku či na Slovensku. Nestojí len na jednej forme zabezpečenia, ale kombinuje štátny dôchodok, zamestnanecké penzijné schémy a súkromné sporenie, čím rozkladá riziko a zvyšuje stabilitu príjmu v starobe.
Zákonný dôchodkový vek je 65 rokov, pričom Rakúsko postupne zjednocuje dôchodkový vek mužov a žien. K zjednoteniu dôjde v roku 2033. Aj tu však prebiehajú reformy reagujúce na starnutie populácie a rastúci počet seniorov.
Výsledkom je systém, ktorý je pre dôchodcov veľmi výhodný a sociálne silný, no zároveň finančne náročný pre verejné rozpočty. Podobne ako v iných európskych krajinách aj Rakúsko čelí výzve, ako udržať tento štedrý model dlhodobo udržateľný v čase nepriaznivého demografického vývoja.
Porovnanie výkonnosti systémov: náhrada príjmu a udržateľnosť
Podľa indexov OECD je rakúsky dôchodkový systém medzi silnejšími v EÚ, čo sa prejavuje aj vo vysokej náhrade príjmu po odchode do dôchodku.
Rakúsko dosahuje výrazne vyššiu mieru náhrady príjmu, teda podiel dôchodku k predchádzajúcej mzde, než Slovensko či Česká republika. To znamená, že prechod do dôchodku tam pre seniorov predstavuje menší pokles životnej úrovne. Naopak, na Slovensku a v Česku je tento pomer nižší a zvyšovanie podpory po odchode do dôchodku prebieha pomalším a opatrnejším tempom.
Práve preto sa v oboch krajinách dlhodobo diskutuje o reformách dôchodkových systémov. Rastúci počet dôchodcov a zhoršujúci sa pomer medzi pracujúcimi a poberateľmi dôchodkov vytvára silný tlak na verejné financie.
Kde je dôchodok „najlepší“?
Z hľadiska čistej výšky vyplácaných dôchodkov v roku 2025 patria medzi najlepšie zabezpečených seniorov v strednej Európe Rakúšania, za ktorými nasledujú českí a až následne slovenskí dôchodcovia. Rakúsko poskytuje seniorom nielen vyšší priemerný mesačný dôchodok, ale aj širšiu škálu doplnkových platieb, ktoré zvyšujú ich celkový ročný príjem.
Českí dôchodcovia sa nachádzajú v lepšej finančnej pozícii než slovenskí, hoci zároveň čelia vyšším životným nákladom, najmä v oblasti bývania a služieb. Napriek tomu ich príjmy vo väčšine prípadov dokážu lepšie pokryť základné výdavky než na Slovensku.
Slovensko, aj napriek postupnému rastu penzií vrátane 13. dôchodku, naďalej zaostáva za európskym priemerom. Tento stav odráža nielen nižšiu ekonomickú výkonnosť krajiny, ale aj vysoký podiel dôchodcov v pomere k pracujúcej populácii, čo výrazne obmedzuje možnosti ďalšieho zvyšovania dôchodkov bez zásadných systémových zmien.
