Slovensko sa bez hlasného oznamovania verejnosti stalo plnohodnotným členom medzinárodnej Koalície ochotných na podporu Ukrajiny.
Postoj slovenskej vlády k medzinárodnej iniciatíve na podporu Ukrajiny prešiel zásadným, no takmer nepovšimnutým obratom. Slovensko sa stalo plnohodnotným členom tzv. koalície ochotných, hoci ju premiér Robert Fico (Smer-SD) v minulosti opakovane podroboval ostrej kritike a označoval za „klub vojnových štváčov“.
O zmene nášho statusu informoval spravodajský portál euBrief, ktorému informáciu oficiálne potvrdilo Francúzske veľvyslanectvo v Bratislave. Slovensko tak opustilo pozíciu pasívneho pozorovateľa a stalo sa priamym účastníkom zoskupenia, ktoré formuje budúcu bezpečnostnú architektúru Európy.
Tiché schválenie bez účasti ministrov
Slovenská vláda zmenu statusu verejne nekomunikovala. Keď sa portál euBrief pýtal ministerstiev obrany a zahraničných vecí na presný dátum vstupu aj míľniky nášho zapojenia, konkrétnych odpovedí sa nedočkal.
Jasnejšie svetlo do situácie vniesla až francúzska ambasáda pri hodnotení posledného zasadnutia koalície z 13. júla vo Francúzsku. Hoci naň predstavitelia slovenskej vlády či rezortov osobne nepricestovali, štát mal na rokovaní svoje zastúpenie.
„Keďže sa nemohli zúčastniť ministri ani predseda vlády, Slovensko zastupoval jeho veľvyslanec vo Francúzsku,“ uviedla pre euBrief francúzska diplomacia s tým, že slovenský diplomat podpísal aj finálne spoločné vyhlásenie.
Bratislava sa však nepripojila k najužšiemu jadru deviatich európskych krajín, ktoré v rámci koalície budujú integrovaný systém protibalistickej raketovej obrany.
Vojenská prehliadka v Paríži
Prítomnosť Slovenska mala aj symbolický rozmer – príslušníci Čestnej stráže OS SR sa 14. júla zapojili do vojenskej prehliadky v Paríži pri príležitosti Dňa dobytia Bastily. Zábery zo slovenských vojenských čestných jednotiek však šírila najmä francúzska strana; oficiálne kanály slovenských ministerstiev či ozbrojených síl ich na sociálnych sieťach vynechali.
Ako sa menil postoj vlády
Koalícia ochotných vznikla v roku 2025 pod vedením Paríža a Londýna s cieľom koordinovať vojenskú pomoc Kyjevu a pripravovať rámec pre bezpečnostné záruky či potenciálnu mierovú misiu.
Ešte začiatkom roka 2026 slovenské ministerstvo zahraničných vecí rázne odmietalo, že by sme do zoskupenia vstúpili. Rezort vtedy argumentoval, že zvažuje maximálne účastníctvo na technickej úrovni bez posielania zbraní zo štátnych zásob či nasadenia slovenských vojenských síl na ukrajinské územie.
Neoficiálne informácie z vojenského prostredia však už dlho naznačovali, že slovenské orgány na aktivitách koalície participujú aj napriek odmietavej rétorike politických lídrov. Vyhlásenie francúzskeho veľvyslanectva je prvým definitívnym dôkazom, že Slovenská republika svoj pôvodný zdržanlivý postoj prehodnotila a stala sa riadnym členom.
