Stres, neistota či obavy z budúcnosti vedú čoraz viac ľudí k impulzívnym nákupom, ktoré môžu výrazne zhoršiť ich finančnú situáciu.
V skrini 24-ročnej Moniky visí malé múzeum nikdy nepoužitého oblečenia. Šaty, ktoré čakajú na špeciálnu príležitosť, a tričká, ktoré si kúpila len preto, že mala zlý deň.
„Veľakrát si kúpim oblečenie, ktoré nenosím. V skrini mi preto visí veľa kusov oblečenia ešte s visačkami. Pravdepodobne si ich na seba ani nikdy neoblečiem, no je mi ľúto sa ich zbaviť,“ priznáva.
Monika nie je sama. V čase ekonomickej neistoty a všadeprítomnej úzkosti sa u ľudí rozmohol nebezpečný trend, takzvaný doomspending – nekontrolovateľné nákupné záchvaty, ktorými sa snažíme uľaviť vlastnej psychike.
Na prvý pohľad môže doomspending pôsobiť nelogicky. Ak sa človek obáva finančnej budúcnosti, očakávali by sme, že bude viac šetriť. Psychológovia však upozorňujú, že stres často vedie k opačnému správaniu. Krátkodobé nákupy totiž prinášajú okamžitý pocit uspokojenia a kontroly, hoci len na krátky čas.
Nejde len o trend z TikToku
Doom spending možno definovať ako impulzívne alebo nadmerné utrácanie motivované pocitmi beznádeje, neistoty či úzkosti z budúcnosti. Nákup sa stáva formou emocionálnej úľavy – podobne ako pri takzvanej „retail therapy“, uvádza portál Euronews. Ľudia si kupujú oblečenie, elektroniku, kozmetiku, jedlo, zážitky alebo luxusnejšie produkty nie preto, že ich skutočne potrebujú, ale preto, aby si na chvíľu zlepšili náladu alebo získali pocit, že si aspoň niečo môžu dopriať.
Podľa psychologičky Nadi Dudovej z platformy ksebe nie je doom spending len trendom z Tiktoku, ale reálnym psychologickým fenoménom, s ktorým sa stretávame aj na Slovensku. Ide o spôsob, ako ľudia zvládajú stres a neistotu z budúcnosti pomocou impulzívneho nakupovania, ktoré im dáva okamžitú úľavu.
„Z pohľadu kognitívno-behaviorálnej terapie zohrávajú dôležitú úlohu automatické myšlienky ako ‚zaslúžim si odmenu' alebo ‚aspoň toto mi urobí radosť‘. Rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím preto nespočíva v samotnom fenoméne, ale skôr v miere jeho pomenovania a spoločenskej diskusie,“ vysvetľuje psychologička.
Finančný poradca Tomáš Maga však tento trend vníma skôr v zahraničí. „Na Slovensku ľudia nemajú z čoho žiť a mnoho rodín žije na hranici chudoby. Tento trend skôr vnímam v Amerike, kde si ľudia kúpia nejaké oblečenie, dajú si ho na seba raz a po zvyšok života leží v šatníku bez povšimnutia. To, že ide človek každý deň na kávu do kaviarne, alebo si dopraje pravidelne kino, je normálna ľudská potreba a vo vyspelej ekonomike by to nemal byť luxus,“ hovorí Maga.
Štyri páry rovnakých šľapiek a metrový plyšový jazvečík
Kým Monika ticho zhromažďuje v skrini nenosené kúsky s visačkami, 25-ročná Táňa ukazuje druhú tvár toho istého fenoménu: čistú, nefalšovanú impulzívnosť. Štyri páry rovnakých topánok či obrovský plyšák nie sú o reálnej potrebe, ale o okamžitom návale emócií.
„Pod vplyvom emócií nakupujem veľmi, veľmi často. Naposledy som si kúpila štyri páry rovnakých šľapiek, len v iných farbách – a nie, naozaj toľko párov nepotrebujem. Alebo som len tak kúpila metrového plyšového jazvečíka, lebo bol strašne zlatý, a keď som ho zbadala, jednoducho som ho v tom obchode nemohla nechať. S partnerom sa kvôli tomu nehádame, skôr nado mnou prevracia očami a čaká, s čím prídem nabudúce,“ hovorí Táňa.
Paradox neistej doby
Dudová upozorňuje, že rastúce náklady, inflácia a celková ekonomická nestabilita priamo menia to, ako narábame s peniazmi. Nákupné rozhodnutia totiž málokedy bývajú čisto racionálne a zásadnú rolu v nich zohrávajú emócie.
V časoch zvýšeného stresu sa ľudia buď extrémne stiahnu a odkladajú výdavky, alebo u nich prevláda potreba dopriať si rýchlu odmenu. Psychologické faktory tak dokážu ovplyvniť naše míňanie rovnako silno ako samotná výška nášho účtu.
Prečo teda v období krízy namiesto šetrenia viac míňame? Psychologička v tom vidí prirodzený obranný mechanizmus. „V období neistoty sa prirodzene zužuje orientácia človeka na prítomný okamih a rastie potreba získať aspoň krátkodobý pocit istoty alebo potešenia. Nákup môže vytvoriť ilúziu, že máme situáciu pod kontrolou,“ konštatuje Dudová s tým, že ak sa z tohto správania stane automatická náplasť na stres, v konečnom dôsledku to človeka finančne aj psychicky zničí ešte viac.
Rizikové skupiny
Hoci vek ani príjem nemusia byť jediným meradlom, rizikovejšou skupinou sú jednoznačne mladí dospelí. Sú totiž pod neustálym tlakom sociálnych sietí, porovnávania sa s druhými a snahy udržať si určitý životný štandard. Najviac náchylní sú však všeobecne tí, ktorí prežívajú emočné vyčerpanie, nevedia odkladať uspokojenie a nakupovaním si pravidelne vylepšujú náladu.
Dlhodobé emocionálne nakupovanie prináša okrem prázdneho účtu a dlhov aj nebezpečný psychologický kolotoč. „Vyvoláva pocity viny, hanby či frustrácie, ktoré paradoxne zvyšujú potrebu opätovne nakupovať ako spôsob úniku od nepríjemných emócií. Ak sa tento cyklus opakuje, negatívne dôsledky sa neprejavujú len vo financiách, ale môžu ovplyvniť aj partnerské vzťahy, rodinnú pohodu a celkovú kvalitu života,“ varuje Dudová.
Madonna za 40 eur a kopa neprečítaných kníh na nočnom stolíku
Doomspending, ktorý zasiahol 26-ročného Lukáša, ukazuje, že emocionálne nakupovanie má mnoho podôb a týka sa viacerých našich záľub.
Scenár sa u neho opakuje s presnosťou hodín – raz za mesiac príde potreba odmeniť sa, vypnúť hlavu a kúpiť si radosť, hoci doma už čakajú iné nedotknuté úlovky.
„Zvyčajne takéto emočné nakupovanie prebehne tak raz mesačne. Buď sú to nové LP platne alebo knihy, aj keď mám doma minimálne ďalšie dve neprečítané. Posledný nákup bol práve nová LP platňa od Madonny a vyšlo ma to na necelých 40 €,“ hovorí.
Nákupy ako droga
Finančný poradca Maga pri fenoméne doom spendingu hovorí o návykovosti. „V princípe je to podobné, ako keď ľudia zajedajú stres. Sú to nesprávne návyky, ktoré vedia veľmi rýchlo prejsť do závislostí. Problém je, že keď takýmto ľuďom aj pomôžete, veľmi rýchlo do toho spadnú znova. Edukácia tam nepomôže, vo väčšine prípadov si ľudia nechcú pomôcť, len riešia aktuálny problém. Mnohokrát sa stane, že keď ten problém vyriešia, po čase sa dostanú ešte do väčších problémov. Pokiaľ človek nezmení celkové správanie a prístup, bude sa točiť v takomto kruhu po celý život," varuje Maga.
Ak máš pocit, že nakupuješ skôr pod vplyvom emócií než reálnej potreby, psychologička odporúča položiť si pred pokladňou jednu zásadnú otázku: „Kupujem to preto, že to skutočne potrebujem, alebo preto, že sa práve necítim dobre?“
Veľmi účinné je odložiť každý impulzívny nákup aspoň o 24 hodín. Často pomôže aj to, keď si začneš všímať, kedy máš najväčšiu chuť míňať – či je to po ťažkom dni v práci, počas osamelosti alebo v strese.
Vtedy je dôležité nájsť si iný, zdravší spôsob oddychu. A ak cítiš, že ti míňanie prerastá cez hlavu a ničí ti financie či vzťahy, je čas vyhľadať odbornú pomoc, pretože problém málokedy býva v samotných veciach, ktoré si kupuješ.
