Najnovší Index kvality života porovnal čistotu vzduchu naprieč celým Slovenskom a ukázal obrovské rozdielové priepasti medzi zelenými regiónmi a krajskými mestami či južnými okresmi.
Analytický projekt Obce v dátach priniesol prvý ucelený Index kvality života pre rok 2026, ktorý pracoval s takmer tridsiatkou objektívnych ukazovateľov a do detailov preveril 71 slovenských okresných miest. Jednou z najsledovanejších kategórií sa stala práve kvalita ovzdušia. Dáta jasne ukázali, že to, aké emisie denno-denne vdychujeme, výrazne závisí od geografickej polohy, prítomnosti priemyslu aj od charakteru dopravy.
Kde sa na Slovensku dýcha najlepšie?
Najlepšie výsledky v meraniach dosiahli okresy, ktoré profitujú najmä z blízkosti rozsiahlych lesov, absencie obrovských fabrikárskych komplexov a z výhodných poveternostných podmienok. Na špici rebríčka s najčistejším ovzduším sa umiestnili okresy Malacky, Myjava, Medzilaborce, Detva a Krupina. Obyvatelia týchto oblastí sa môžu tešiť z minimálneho zaťaženia prachovými časticami a najnižšej koncentrácie škodlivých plynov.
Smogová pasca: Ktoré okresy dopadli najhoršie?
Na opačnom konci hodnotenia sa ocitli vyhľadávané metropoly aj viaceré spišské či južné regióny. Najhoršie hodnotenie kvality vzduchu zaznamenali mestá Košice, Prešov a Žilina. V ich prípade ide o kombináciu hustého automobilového tranzitu, silnej priemyselnej činnosti a kotlinového terénu, v ktorom sa smog v zimných mesiacoch prirodzene drží.
Varovné čísla však ukázali aj okresy Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota, Lučenec a Michalovce, kde čistotu ovzdušia popri lokálnych továrňach negatívne ovplyvňujú aj staršie spôsoby vykurovania v rodinných domoch či špecifické mikroklimatické podmienky.
