Zatiaľ čo milióny ľudí prichádzajú kvôli povodniam, požiarom alebo suchu o svoje domovy, niektorí z najbohatších na katastrofách zarábajú. Nová správa Oxfamu ukazuje, ako klimatická kríza prehlbuje nerovnosť medzi ľuďmi.
Najbohatších 0,1 percenta svetovej populácie, teda zhruba osem miliónov ľudí, produkuje podľa novej správy organizácie Oxfam viac emisií než 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí dokopy. Organizácia analýzu zverejnila v utorok 27. októbra pred klimatickým summitom COP31 v Turecku.
Oxfam zároveň upozorňuje na ďalší paradox. Kým bohatí ľudia svojím životným štýlom a investíciami výrazne prispievajú ku klimatickej kríze, časť z nich zarába aj na odstraňovaní jej následkov.
Zarábajú na znečisťovaní. A potom aj na odstraňovaní škôd
Organizácia zostavila nový index, v ktorom identifikovala 217 spoločností pôsobiacich v odvetviach spojených so znečisťovaním aj v biznise okolo príprav na katastrofy a následnej obnovy.
Ide napríklad o investície do fosílnych palív, ale aj do firiem, ktoré poskytujú služby potrebné po povodniach, požiaroch alebo iných katastrofách. Globálny trh s obnovou po katastrofách by podľa citovaného odhadu mohol do roku 2029 narásť zo 70 na 92 miliárd dolárov ročne.
0,1 %
najbohatších vytvára viac emisií než 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí
400×
vyšší individuálny príspevok k extrémnym horúčavám oproti človeku z najchudobnejšej polovice
217
firiem v indexe znečisťovania a biznisu okolo katastrof
92 miliárd dolárov
odhad ročného globálneho trhu obnovy po katastrofách v roku 2029
Zdroj: Oxfam, Disaster Divide, 27. októbra 2026. Údaje vychádzajú z analýz a modelových odhadov organizácie.
„Najbohatší ľudia zapaľujú planétu a potom nám účtujú hasiace prístroje,“ uviedol Amitabh Behar, výkonný riaditeľ Oxfamu. Podľa neho tak niektorí investori zarábajú najprv na znečisťovaní a následne aj na škodách, ktoré klimatická kríza spôsobuje.
Veľkú rolu zohrávajú napríklad investičné spoločnosti BlackRock a Vanguard. Oxfam zistil, že vlastnia podiely v 92 percentách firiem zo spomínaného indexu. Hodnota ich spoločných investícií presahuje bilión dolárov.
Kto znečisťuje najviac, nemusí niesť najhoršie následky
Rozdiely ale nie sú len v peniazoch. Podľa výpočtov Oxfamu prispel jeden človek z najbohatšieho 0,1 percenta populácie k dnešným extrémnym vlnám horúčav takmer štyristokrát viac než človek z najchudobnejšej polovice ľudstva.
Dopady klimatickej krízy pritom najtvrdšie zasahujú práve chudobnejších obyvateľov. Kým majetnejší ľudia si môžu dovoliť kvalitné poistenie, presťahovať sa do bezpečnejších oblastí alebo investovať do ochrany svojho majetku, ostatní často prichádzajú o úspory, bývanie aj možnosť obživy.
Oxfam odhaduje, že emisie najbohatšieho jedného percenta ľudí za jediný rok prispejú v dlhodobom horizonte k 1,9 milióna dodatočných úmrtí spojených s extrémnym horúčavom. Približne 78 percent týchto úmrtí by pripadlo na nízkopríjmové a nižšie strednepríjmové krajiny.
Ide o modelový odhad budúcich dopadov emisií, nie o počet ľudí, ktorí už zomreli. Oxfam preto vyzýva vlády, aby viac zdanili najbohatších znečisťovateľov, súkromné tryskáče aj fosílne spoločnosti. Požaduje tiež väčšiu podporu krajinám, ktoré ku klimatickej zmene prispeli najmenej, no jej následky pociťujú najviac.
