Zuzana Čaputová oznámila, že v ďalších prezidentských voľbách už nebude kandidovať za prezidentku, a ľuďom, ktorí na ňu spoliehali s nevydaním krajiny do rúk fašistom a zlodejom, tým asi zlomila srdce.
Spomenul som si, ako sa so mnou kedysi hrozne dávno rozchádzala frajerka a urobila to tak, že mi najprv povedala, že potrebuje byť týždeň sama, aby si to celé premyslela. Samozrejme, že to mala dávno premyslené, no miesto toho, aby ma hodila rovno do studenej hlbočiny, nechala ma týždeň stáť vo vode po kolená, aby som sa trochu zžil s tou predstavou a neprepadol okamžite zúfalstvu.
Na čo sme teda prišli za tých pár dní, čo Zuzana Čaputová iba načrtla možnosť nepokračovať v prezidentskom úrade?
U mňa to bolo podobné ako s tým rozchodom. Od prvotného to predsa nemôže len tak skončiť som sa dopracoval cez dokelu, tak prečo by to avizovala? až po okej, stane sa to a teraz čo? A takto, vopred so všetkým zmierený, som sa z toho rýchlejšie otriasol a posunul dopredu.
Pri spomienke na svoje pubertálne milostné drámy som si spomenul aj na niečo ďalšie z približne rovnakého obdobia: ako sme porazili Mečiara a akí pasívni sme oproti tým dávnym časom dnes.
Slovensko prestalo byť občianske a aktivistické. Ľudia si ponechali luxus mať na veci často veľmi zapálený a radikálny názor, no nepáči sa im, že by si praktickú stránku svojho názoru mali ísť vybojovať oni sami. Uprednostňujeme, že to za nás urobí nejaký zapálený a radikálny politik.
Preto pred tromi rokmi toľko rozumných ľudí dalo hlas Matovičovi. Aby „tam s tým zatočil“ aj za cenu rizika, že tá jeho divná a asi nie úplne zdravá osobnosť možno narobí škody.
Postaviť sa za niečo naozaj, osobne a „vlastnoručne“, nielen vyjsť na dve hodiny na námestie ako po Kuciakovi, ale byť naozaj angažovaný a aktivistický, každý deň, mobilizovať, obetovať svoj čas a pomáhať nielen bojovať proti niečomu zlému, ale aj vytvárať niečo dobré, nielen politické, ale aj spoločenské, vzdelávacie alebo kultúrne. Kde sme to zabudli?
Homofób a neonacista zavraždil Juraja s Matúšom, no okrem chvíľkovej piety zostal boj proti homofóbii na rovnakej hŕstke aktivistov ako predtým. Opilec v aute zabil študentov na zastávke a okrem veľmi konkrétneho a adresného hnevu na neho osobne sme so slovenským národným alkoholizmom nepohli ani o milimeter.
Zvykli sme si, že na to, byť „občiansky aktívny“ sa stačí s niekým pohádať na Facebooku. Ušlo nám, že na internete sa vie pohádať každý blbec, no činmi, ktoré niečo zmenia alebo niečomu pomôžu, dokáže svoje slová podložiť málokto.
Zuzana Čaputová nás štvrť roka pred parlamentnými voľbami postavila po kolená do studenej vody, pretože Slovensko bez nej je iba slabý odvar oproti Slovensku, na ktorého čele stojí Fico s Uhríkom a ktoré z pozadia riadia oligarchovia, zločinci a ruské tajné služby. Prezidentka nám tým oznámila, že je nedôstojné a v tejto chvíli dokonca priam vyslovene trápne a nebezpečné, aby sme boj proti tomuto svinstvu delegovali iba na ňu.
Už si si vymyslel/-a, ako sa budeš aktivizovať a angažovať ty?
