Virálny hoax o údajnej spolupráci Ivana Korčoka s komunistickou Štátnou bezpečnosťou šírili pred prezidentskými voľbami z veľkej časti aj falošné facebookové účty.
Analýza Investigatívneho centra Jána Kuciaka odhalila, že takmer polovica zdieľaní a komentárov videa, ktoré v tom čase zverejnil Zoroslav Kollár a rozšíril tak tento hoax, pochádzala od profilov vykazujúcich neautentické správanie – takzvaných trolov. Falošné účty na sociálnych sieťach dlhodobo ovplyvňujú verejnú mienku, manipulujú diskusie a umelo zvyšujú dosah konkrétnych obsahov, čím podľa expertov ohrozujú aj demokratické procesy.
„Môžeme sa takmer s istotou domnievať, že pán Korčok spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou,” hovoril dva mesiace pred prvým kolom prezidentských volieb bývalý konkurzný právnik a milionár Zoroslav Kollár odsúdený za korupciu a obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdu, vo videu na Youtube, ktoré do septembra 2024 malo takmer 230-tisíc videní. Ivan Korčok bol jasne najväčším konkurentom vládneho kandidáta Petra Pellegriniho v súboji o post hlavy štátu.
Zverejnil v ňom aj nepravdivé dokumenty, podľa ktorých si Korčoka, ako študenta a člena vysokoškolského volejbalového tímu, vytipovala komunistická tajná služba. Kollár vo videu tvrdil, že Korčok nadviazal kontakt s ŠtB a opakovane donášal na spoluhráčov a spoluhráčky. Na falošných dokumentoch boli podpísaní a menovaní konkrétni príslušníci tajnej služby, niektorí reálni, iní celkom vymyslení. Ich nepravdivosť potvrdili aj experti z Ústavu pamäti národa.
Zoroslav Kollár video uverejnil 28. januára 2024 o 16:30. O šesť minút prezdieľal 18-minútové video na Telegrame konšpirátor Daniel Bombic obvinený z extrémizmu, nebezpečného prenasledovania, ohovárania a nebezpečného elektronického obťažovania, u ktorého boli v online diskusiách viacerí vládni politici. O hodinu správu prebrala asistentka poslanca Ivana Ševčíka z SNS, Mimi Šrámová.
Hoax o vymyslenej spolupráci Korčoka s ŠtB sa začal šíriť ešte predtým, ako ho zverejnil Zoroslav Kollár. ICJK na Telegrame vypátralo príspevok používateľa s menom TINA z 19. januára. Falošné tvrdenie sa potom objavilo aj v dvoch skupinách. V rovnaký deň o 21:33 hoax uverejnili v skupine REŠTART SR diskusia, ktorú vedie Marek Šoun. O 22:09 sa ten istý obsah objavil v skupine, ktorú spravuje Pavol Forisch a ktorá nesie názov PRINÁŠAME NÁDEJ Skupina. Účet s menom TINA dnes vystupuje na Telegrame pod novým názvom Šipka.
Keď dezinformáciu neskôr vyvrátil Ústav pamäti národa na svojej oficiálnej facebookovej stránke, profil s názvom Tina Šipka (v januári vystupujúca ako Tina Bisba) reagoval agresívnymi komentármi, a to minimálne 18-krát. Tento profil vykazuje znaky falošnosti – napríklad má profilovú fotografiu zobrazujúcu vlasy zozadu, bez možnosti jej rozkliknutia a nevidieť priateľov. V komentároch pod príspevkom ÚPN išlo o najaktívnejší profil.
Hoax sa teda najprv šíril cez anonymné účty na Telegrame. Mimoriadnu viralitu mu však prinieslo až video Zoroslava Kollára o týždeň neskôr. Ten si popularitu na sociálnych sieťach získal predvolebnými videami, kde útočil najmä na politikov - Borisa Kollára, Jána Budaja, Richarda Sulíka či bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Práve Kollárove video o Korčokovi a ŠtB, ktoré nesie znaky dezinformácie- teda nepravdivej alebo zmanipulovanej informácie zámerne šírenej s cieľom zavádzať a uškodiť - malo za následok masívne rozšírenie hoaxu medzi užívateľmi sociálnych sietí v období pred prezidentskými voľbami.
Od Zoroslava Kollára prebrali video aj takzvaní trolovia – neautentické účty, ktoré zosilňujú a ďalej šíria obsah. Falošné správy o údajnej spolupráci kandidáta s ŠtB rýchlo rozšírili cez veľké dezinformačné facebookové skupiny.
„Troling nepochybne ovplyvňuje voličské správanie," hovorí expert na dezinformácie Peter Jančárik. Matej Kandrík z think-tanku Adapt dopĺňa, že trolovia pôsobia na zmeny verejnej mienky: „Ak hovoríme o systematických a koordinovaných informačných vplyvových kampaniach, tie dokážu vytvoriť efekt ohnutia verejnej mienky, názorov a postojov významných častí spoločnosti.”
Podľa Jakuba Šustera z platformy elv.ai, ktorá sa venuje moderovaniu toxických komentárov na sociálnych sieťach, troling spôsobí, že sa bežným užívateľom javí, že názory trolov sú široko akceptované. „Často opakujú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, pričom môžu zneužívať aj humor alebo iróniu na to, aby sa ich vyjadrenia zdali byť na prvý pohľad neškodné. Ak by sme to mali zhrnúť, tak celkovo používajú osobné útoky, prekrucujú argumenty a odmietajú konštruktívnu diskusiu, respektíve sa do nej vôbec ani nezapájajú,” skonštatoval Šuster.
Trolovia prispeli k šíreniu dezinformácie
Reportéri ICJK zhromaždili a analyzovali dostupné dáta o jednotlivých príspevkoch, prostredníctvom ktorých sa nepravdivé tvrdenie o Ivanovi Korčokovi šírilo. Zistili sme, že predmetné video či údajné dokumenty ŠtB, na ktoré sa odvolával Zoroslav Kollár, na Facebooku zdieľali najmenej 9 500-krát.
Podľa našich zistení mnohé zdieľania a interakcie súvisiace s videom a dokumentami neboli autentické. Ako príklad môže slúžiť práve pôvodné Kollárovo YouTube video. Síce bolo zo všetkých príspevkov vôbec najvirálnejšie, malo celkovo viac ako 2 600 zdieľaní, iba 23-krát však bolo zdieľané do verejných facebookových skupín. Z týchto 23 verejných zdieľaní sme identifikovali 58 interakcií vrátane zdieľaní, prezdieľaní a komentárov. Z týchto interakcií iba 27 účtov vykazovalo jasné známky autentického správania, čo naznačuje vysokú mieru zapojenia neautentických profilov v šírení dezinformácií.
Najúspešnejší príspevok o hoaxe na Facebooku zverejnil 28. januára profil Ranné správy – Marek Šoun. Zdieľalo ho 2 600 účtov a získal 299 komentárov. V čase našej analýzy tohto príspevku v septembri 2024 bolo viditeľných 194 účtov, ktoré príspevok komentovali, pričom niektoré účty komentovali viackrát. Z takmer dvesto účtov sme identifikovali až 74 profilov, teda asi 40 percent, ktoré vykazovali známky falošnosti a s najväčšou pravdepodobnosťou ich je možné označiť za trolov.
Hoax zdieľali aj facebookové profily Smeru, napríklad stránka strany pre mesto Bratislava či stránka Smeru pre Pezinok.
Analýzu ICJK robilo pomocou nástroja Crowdtangle, kým ho v polovici augusta 2024 spoločnosť Meta nezrušila. Jednotlivé prezdieľania na súkromných profiloch nie je možné na Facebooku analyzovať agregovaným spôsobom, keďže platforma takéto dáta neposkytuje ani výskumníkom. Súkromné zdieľania navyše oslovujú aj tak prevažne už existujúcu sieť sledovateľov, preto sme sa zamerali na verejné skupiny.
