Ako bude po novom fungovať dedičský systém?
Slovensko čaká najväčšia zmena občianskeho práva za posledné desaťročia. Občiansky zákonník má po novom priniesť úplne nové pravidlá aj pri dedení. Pripravili sme preto prehľad piatich najdôležitejších zmien.
1. O dedení sa môžete dohodnúť dopredu
Okrem zákonného dedenia a závetu pribudne úplne nový spôsob, ako rozhodnúť o majetku — dedičská zmluva. Poručiteľ (teda človek, ktorého majetok sa raz bude dediť) si v nej už počas života dohodne, čo komu z jeho dedičstva pripadne.
Čo o nej treba vedieť:
- Dedičská zmluva má prednosť pred závetom aj pred zákonným dedením.
- Poručiteľ môže zároveň získať protiplnenie – napríklad, že dedič mu bude do smrti poskytovať osobnú starostlivosť alebo príspevok na opatrovanie.
- Poručiteľ môže svoj majetok aj naďalej normálne používať a disponovať ním — pokiaľ sa v zmluve nedohodne inak.
2. Ochrana detí sa oslabuje: povinné podiely klesnú
Občiansky zákonník po novom ponecháva inštitút neopomenuteľného dediča, ktorý chráni (maloleté aj plnoleté) deti poručiteľa pred tým, aby boli úplne vylúčené z dedenia. Zásadné zmeny však nastanú vo výške povinného podielu, ktoré sa značne znížia. Tento podiel predstavuje časť majetku, ktorú poručiteľ nemôže odňať ani závetom, ani dedičskou zmluvou.
Ako je to dnes:
- Maloleté deti musia dostať celý svoj zákonný podiel.
- Plnoleté deti musia dostať aspoň polovicu svojho zákonného podielu.
Ako to bude po novom:
- Maloletý potomok má nárok len na 2/10 (teda pätinu) z toho, čo by dostal podľa zákona.
- Plnoletý potomok má nárok len na 1/10 (teda desatinu) svojho zákonného podielu.
To znamená, že poručiteľ bude mať oveľa väčšiu voľnosť, ako so svojím majetkom naloží, a deti už nebudú mať tak silné postavenie ako dnes.
3. Byt od mamy? Po novom sa to nemusí započítať do dedenia
Doteraz platilo, že ak potomok dostal od poručiteľa dar väčšej hodnoty (napríklad nehnuteľnosť), tak sa tento dar musel započítať do jeho zákonného dedičského podielu, čím sa znížil jeho podiel na dedičstve. Nová úprava však zrušuje povinnosť započítať dar automaticky, pokiaľ poručiteľ výslovne nedal na to príkaz.
4. Ako zničiť závet?
Občiansky zákonník by mal po novom obsahovať aj zrušenie závetu zničením listiny tým, kto závet napísal. Ak by závet zničila iná osoba, nemá to žiadny právny účinok.
V praxi to znamená:
- Ak poručiteľ svoj závet úmyselne zničí – napríklad ho roztrhá alebo spáli – závet prestáva platiť.
- Ak závet zničí niekto iný alebo sa stratí pri nehode (napríklad pri požiari), považuje sa za zrušený len vtedy, ak o tom poručiteľ vedel a závet si neobnovil.
- Ak mal poručiteľ viac závetov a neskorší bol zničený, obnovuje sa platnosť skoršieho závetu.
V takýchto prípadoch bude mať súd veľmi ťažkú úlohu. Zákon hovorí, že, ak sa závet nenájde, predpokladá sa, že ho zničil sám poručiteľ. Kto tvrdí opak, musí to dokázať — teda priniesť dôkazy, že poručiteľ závet nezničil, ale stratil sa inak.
V praxi teda pôjde o slovo proti slovu a úspech bude závisieť od dôkazov. Aj preto právnici odporúčajú ukladať závet do notárskej úschovy – aby sa predišlo pochybnostiam o tom, či naozaj existoval a čo sa s ním stalo.
5. Čo ak chcete niekoho z dedenia vylúčiť
Zavedenie nového inštitútu negatívneho závetu by malo umožniť poručiteľovi vylúčiť z dedenia konkrétnu osobu, ktorá by inak dedila zo zákona. Ide o jemnejšiu formu „vydedenia“, pri ktorej sa nevyžaduje, aby osoba urobila niečo zlé – stačí, že ju poručiteľ jednoducho nechce zaradiť medzi dedičov.
Na takého človeka sa potom hľadí, akoby zomrel skôr ako poručiteľ – teda sa pri delení dedičstva preskočí.
