Trump bol navrhnutý ako kandidát na udelenie Nobelovej ceny za mier aj v predchádzajúcich rokoch.
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier nominovali viac ako 300 ľudí, informovali v stredu organizátori udeľovania ceny. V súlade so stanovami sa totožnosť nominantov uchováva v tajnosti najmenej 50 rokov. Medzi kandidátmi je však údajne aj americký prezident Donald Trump, pápež František, bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg i generálny tajomník OSN António Guterres.
Nórsky Nobelov inštitút vo svojom vyhlásení spresnil, že medzi celkovo 338 nomináciami je 244 jednotlivcov a 94 organizácií. V porovnaní s rokom 2024, keď evidovali 286 nominácií, ide o výrazný nárast. Rekordom však zostáva 376 nominácií zaregistrovaných v roku 2016.
Organizátori síce nominácie neprezrádzajú, ale navrhovatelia často zverejnia meno svojho favorita v médiách. Tak to bolo aj v prípade Trumpa, ktorého nominoval americký kongresman Darrell Issa. V príspevku na sieti X napísal, že nikto si túto prestížnu cenu nezaslúži viac ako Trump. Udeliť by mu ju mohli za mierové úsilie na Blízkom východe.
Issa svoju nomináciu predložil po termíne, ale Trumpa po jeho znovuzvolení na post prezidenta USA nominoval aj ukrajinský poslanec Olexandr Merežko.
Navrhnutý bol aj v predchádzajúcich rokoch
Trump bol navrhnutý ako kandidát na udelenie Nobelovej ceny za mier aj v predchádzajúcich rokoch, no nominácia v tomto roku by mohla byť obzvlášť zaujímavá, keďže jeho iniciovanie rokovaní s Ruskom o ukončení vojny, ktorú Moskva v roku 2022 rozpútala voči Ukrajine, vyvolalo kontroverzné reakcie. Trump tým totiž zásadne zmenil trend zahraničnej politiky USA a vyvolal pochybnosti u západných spojencov a Ukrajiny.
Známa je aj kandidatúra Francúzky Gisele Pelicotovej. Predkladatelia jej nominácie - z Británie - chcú takto oceniť jej otvorenosť a statočnosť počas súdneho procesu s jej bývalým manželom. Dominique Pelicot bol odsúdený za to, že nechal svoju ženu znásilňovať cudzími mužmi, pričom jej predtým podával silný liek proti úzkosti, ktorý ju uvádzal do letargického stavu.
Súdny proces v kauze Pelicotová vo Francúzsku, ale aj v zahraničí znova otvoril tému sexistického a sexuálneho násilia a v širšom zmysle i vzťahov medzi mužmi a ženami.
Nobelovu cenu za mier vlani získala japonská skupina Nihon Hidankjó, založená ľuďmi, ktorí prežili výbuchy atómových bômb v Hirošime a Nagasaki, s cieľom šíriť osvetu o katastrofálnych humanitárnych dôsledkoch použitia jadrových zbraní.
Prečítaj si aj tieto články:
