Najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu tvoria príjmy z daní.
Konsolidácia verejných financií realizovaná cez zvyšovanie daňových príjmov má v roku 2025 dosiahnuť príjem 36,8 % HDP (o 1,2 p. b. viac než v roku 2024) a v roku 2026 zase stúpnuť. Najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu tvoria príjmy z daní z práce vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, keďže v roku 2026 prekročia úroveň 20,5 % HDP, informuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Medzinárodné porovnanie musí byť správne vypočítané tak, aby zohľadňovalo rôzne daňové sadzby, úľavy alebo daňové kredity v jednotlivých krajinách. Používa sa na to tzv. implicitná daňová sadzba, ktorá porovnáva dane a odvody platené zamestnancami s ich celkovými hrubými príjmami.
Na Slovensku je potrebné túto sadzbu upraviť o povinné príspevky do 2. dôchodkového piliera, pretože tie nahrádzajú časť odvodov do 1. piliera.
Vo všetkých krajinách je tiež potrebné odpočítať rôzne daňové kredity. Na Slovensku táto implicitná sadzba dlhodobo rastie – z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že v roku 2026 dosiahne až 39,8 %, čo by bolo najviac zo všetkých krajín V4 a jedno z najvyšších čísel v celej EÚ. Znamená to, že zdaňovanie práce bude takmer o pätinu vyššie ako priemer v EÚ.
Tento vývoj súvisí s tým, že podiel miezd na HDP je u nás nižší ako v EÚ a dlhodobo sa zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce. Od roku 2023 k tomu prispeli najmä vyššie sadzby zdravotného poistenia, zvýšenie stropov na sociálne odvody a zavedenie vyšších sadzieb dane z príjmu.
Takýto trend je v rozpore s odporúčaniami OECD a Európskej komisie, ktoré navrhujú znížiť daňové zaťaženie práce a presunúť ho na iné oblasti – ako sú spotreba, majetok alebo environmentálne dane. Na Slovensku sa však dane stále najviac sústreďujú na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu, majetku a spotreby zostáva nízke.
