Odborníci upozorňujú, že banky ani nebankové spoločnosti nikdy nežiadajú heslá, SMS kódy či údaje z karty cez telefón, e-mail alebo SMS.
V poslednom období pribúdajú prípady, keď sú osobné údaje zneužité na podvody, napríklad na neoprávnené úvery, krádež identity či finančné podvody. Útočníci sa často vydávajú za banky, štátne inštitúcie alebo finančné spoločnosti a kontaktujú ľudí cez e-maily, SMS či telefonáty. Čoraz častejšie pritom využívajú umelú inteligenciu, ktorá im umožňuje vytvárať veľmi presvedčivé falošné správy, hlasy či dokumenty. V tlačovej správe o tom informoval Home Credit.
Podvodníci používajú rôzne metódy
Medzi nové hrozby patria deepfake videá a hlasové nahrávky, automatizované podvodné správy šité na mieru konkrétnym osobám a falšované dokumenty používané pri žiadostiach o úver, ktoré sú kvôli AI čoraz presvedčivejšie. Rizikom je aj neoprávnený zber a spracúvanie osobných údajov bez vedomia dotknutých ľudí.
Pozor si treba dávať najmä na „výhodné“ úverové ponuky s garantovaným schválením, ktoré žiadajú osobné údaje alebo poplatok vopred. Nebezpečné je aj posielanie kópií dokladov totožnosti či zadávanie citlivých údajov na podozrivých webových stránkach.
Rýchla reakcia môže výrazne znížiť škody
Odborníci upozorňujú, že banky ani nebankové spoločnosti nikdy nežiadajú heslá, SMS kódy či údaje z karty cez telefón, e-mail alebo SMS. Ak sa s niečím takým stretnete, ide o podvod. V prípade podozrenia treba hovor okamžite ukončiť, neklikať na odkazy, overiť si informácie priamo v banke a chrániť svoje prihlasovacie údaje.
Ak už niekto citlivé údaje poskytol, mal by čo najskôr kontaktovať svoju finančnú inštitúciu a riadiť sa jej pokynmi. Rýchla reakcia môže výrazne znížiť škody. Základom ochrany je však opatrnosť a obozretnosť pri každom podozrivom kontakte.
