Väčšina obyvateľov síce stále váha, no ministerka financií už pripravuje analýzu.
Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila švédsku politiku. Po tom, čo krajina vstúpila do NATO, začína v severskom kráľovstve diskusia aj o ďalšom strategickom kroku – prijatí eura. K tejto zmene prichádza viac ako dve desaťročia po referende, v ktorom Švédi vstup do eurozóny odmietli. Kým vtedy ekonómovia uprednostňovali švédsku korunu, dnešná geopolitická neistota núti krajinu prehodnotiť svoje postoje.
Obavy z Ruska a Číny, ale aj politika Donalda Trumpa „Amerika na prvom mieste“, vyvolávajú vo Švédsku napätie. Poslankyňa Cecilia Rönnová z Liberálnej strany upozorňuje, že krajina síce patrí do NATO, no v otázke menovej spolupráce stále „stojí jednou nohou vonku“. Stúpenci eura tvrdia, že jednotná mena posilní politické väzby a Švédsko konečne získa miesto pri stole, kde Európa rokuje o spoločných menových záležitostiach.
Ministerka financií Elisabeth Svantessonová otvorila diskusiu o plusoch a mínusoch eura už pred septembrovými parlamentnými voľbami. Hoci vláda začne výsledky vyhodnocovať až po voľbách, ministerka zdôrazňuje potrebu analyzovať záujmy domácností a firiem v meniacom sa svete.
Svoj postoj zmenil aj vplyvný ekonóm Lars Calmfors. Kým v roku 2003 odporúčal s eurom počkať, dnes vyzdvihuje výraznejší vplyv spoločnej meny na obchod a investície, než pôvodne očakával. Podporu euru dlhodobo vyjadrujú aj švédske firmy, ktorým výkyvy kurzu domácej koruny spôsobujú na trhu problémy.
Cesta k euru však nebude jednoduchá. Momentálne so vstupom do eurozóny súhlasí len približne tretina Švédov. Napriek tomu podpora jednotnej meny za posledných desať rokov vzrástla, keďže predtým ju schvaľovala len štvrtina obyvateľstva.
