Kým doteraz Washington vychádzal z predpokladu, že sa Rusko počas vojny na Ukrajine vyhne akýmkoľvek priamym provokáciám voči členským štátom NATO, nové vyhodnotenie situácie varuje pred opakom.
Podľa zistení denníka The Wall Street Journal (WSJ) by sa ruský prezident Vladimir Putin mohol v nadchádzajúcich rokoch pokúsiť otestovať, ako pevne Aliancia stojí za svojimi záväzkami. Spravodajské odhady pracujú s pomerne širokým spektrom potenciálnych krokov zo strany Ruskej federácie.
Mohlo by ísť o masívne kybernetické útoky zamerané na kľúčovú infraštruktúru členských krajín, ďalej o hybridné operácie spočívajúce v nasadení neoznačených ozbrojených skupín s cieľom obsadiť obmedzené územie na hraniciach Aliancie. V neposlednom rade aj o obmedzený pozemný vpád priamo na východnom krídle NATO.
Časový rámec pre tieto možné akcie stanovujú americké služby od tohtoročnej jesene až do roku 2029. Pravdepodobnosť najradikálnejšieho scenára, teda priameho pozemného vpádu, je síce v tejto chvíli hodnotená ako nízka, analytici však upozorňujú, že s postupujúcim časom postupne rastie.
Rastúca frustrácia Kremľa ako spúšťač
K prehodnoteniu amerického postoja prispieva vývoj na ukrajinskom bojisku aj vnútorná situácia v Rusku. Vladimir Putin podľa WSJ čelí vysokým očakávaniam rýchleho a jednoznačného víťazstva. Ruský postup je pomalý a vykúpený extrémnymi stratami na životoch aj technike. Súčasne sa prejavuje rastúca efektivita ukrajinských dronových útokov.
Kľúčovou hrozbou vraj nie je len samotná provokácia, ale nejasnosť okolo reakcie zo strany spojencov. Kým plnohodnotná vojenská agresia by takmer isto viedla k aktivácii Článku 5 o spoločnej obrane, odpoveď na hybridné operácie, kybernetické útoky či incidenty v tzv. sivej zóne zostáva predmetom debát.
