Eskalácia konfliktu na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu už stála Európsku úniu vyše 100 miliárd eur navyše.
Vojenský stret medzi spojenectvom USA a Izraela proti Iránu tvrdo zasahuje európske peňaženky. Blokáda kľúčového Hormuzského prielivu, cez ktorý v mierových časoch prúdi pätina globálnych zásob ropy, vyhnala náklady EÚ na dovoz energií o astronomických viac ako 100 miliárd eur, uvádza denník Pravda.
Európsky komisár pre energetiku Dan Jörgensen na neformálnom samite v Dubline bez servítky skonštatoval, že aj napriek tomuto masívnemu preplatku Európa nezískala ani jedinú molekulu plynu či ropy navyše. Dopad na bežných ľudí je okamžitý – naftové aj benzínové stojany v niektorých štátoch EÚ hlásia zdraženie takmer o 50 percent.
Trump zvažuje stopku pre export nafty
Situáciu ešte viac vyostruje hrozba zo zámoria. Európa sa po odstrihnutí od ruských surovín stala výrazne závislou od amerických dodávok, pričom z USA pochádza približne polovica európskej spotreby nafty.
Predseda vlády USA Donald Trump však prišiel s myšlienkou úplného zákazu vývozu americkej nafty, čím chce znížiť ceny na domácom trhu. Americký minister financií Scott Bessent potvrdil, že administratíva túto opciu aktívne preveruje. Pre Európu, pred ktorou stojí náročná zimná sezóna, by takýto krok znamenal kritický nedostatok palív.
Príprava na najhorší scenár
Predstavitelia Únie už vyslali do Washingtonu jasný signál, aby od plánovaného zákazu upustili. Írsky minister Darragh O’Brien síce verí, že k tomuto kroku nedôjde, no zdôrazňuje, že Európa musí prestať podliehať falošnému pocitu bezpečia a pripraviť sa aj na najhorší scenár.
Riešením má byť rýchlejšie budovanie vlastnej energetickej nezávislosti. Ako úspešný príklad uviedla fínska ministerka Sari Multalaová svoju krajinu, kde jadro, vietor, voda a rašelina pokrývajú až 95 percent výroby elektriny, vďaka čomu sa ich trh dokáže vyhnúť turbulenciám na svetových komoditných burzách.
