Spadnúť z bicykla, otriasť sa, pokračovať v bežnom živote a po troch rokoch zistiť, že v sebe nosíš kus kovu z riadidiel. Presne takýto bizarný prípad riešili špičkoví chirurgovia v detskej nemocnici Bambino Gesù v talianskom Palidore.
Prípad, nad ktorým krútia hlavami aj skúsení ortopédi, sa začal úplne banálnou nehodou. Keď mal chlapec desať rokov, nešťastne spadol z bicykla. Na boku mu zostala len drobná tržná rana a z riadidiel chýbala brzdová páčka, no rodina predpokladala, že kovový diel sa jednoducho stratil niekde v tráve na mieste pádu, uvádza web Rai News.
Mladý pacient fungoval ďalšie tri roky úplne bez obmedzení. Športoval, rástol a nepociťoval žiadne zdravotné komplikácie. Jeho telo sa totiž zachovalo fascinujúcim spôsobom – okolo cudzieho telesa vytvorilo hrubé puzdro z väzivového tkaniva, ktoré kov dokonale izolovalo od okolitých orgánov.
Tajomstvo odhalil až röntgen
Zlom prišiel až vo veku 13 rokov, kedy chlapca začala trápiť nepríjemná bolesť v pravej nohe, ktorá postupne prerástla do nešpecifického tlaku v oboch dolných končatinách. Hoci bežné neurologické testy spočiatku nič neodhalili, lekári ho preventívne poslali na röntgen chrbtice. Snímky priniesli okamžitý šok – vľavo od chrbtice ležal zakrivený kovový objekt.
Až detailné vyšetrenie na počítačovej tomografii (CT) odhalilo kompletnú a desivú trasu predmetu. Pôvodne stratená brzdová páčka vnikla do tela cez bok a postupne migrovala hlboko do driekovej oblasti. Špička 5,5-centimetrového kovu sa zastavila v medzistavcovom otvore medzi tretím a štvrtým driekovým stavcom – presne na mieste, kadiaľ z miechy vystupuje životne dôležitý nervový koreň.
Primár ortopedického oddelenia Pier Francesco Costici označil prípad za medicínsky zázrak. To, že chlapec tri roky fungoval s takto masívnym cudzím telesom v extrémne citlivej anatomickej zóne bez toho, aby si nerv trvalo poškodil, bolo podľa neho obrovskou zhodou šťastných náhod.
Zákrok na milimetre presne
Pre obrovské riziko poškodenia nervov a možného ochrnutia prípad prevzal elitný chirurgický tím nemocnice Bambino Gesù pod vedením špecialistu na chirurgiu chrbtice Leonarda Oggiana a primára Costiciho.
Operácia trvala zhruba tri hodiny a prebiehala len cez malý rez na chrbte. Najnáročnejšou fázou bola takzvaná neurolýza – lekári museli pod nepretržitým neurofyziologickým monitoringom milimeter po milimetri mimoriadne jemne oddeliť nervový koreň od zrastených tkanív a kovového predmetu. Akýkoľvek neopatrný zárez mohol viesť k nezvratnému poškodeniu nervu.
Chirurgom sa nakoniec podarilo uvoľniť nerv bez akejkoľvek ujmy a brzdovú páčku vytiahli z tela úplne v celku. Zotavovanie mladého pacienta prebehlo bez najmenších komplikácií – na nohy sa postavil hneď na druhý deň ráno a po prepustení domov následné kontroly potvrdili, že nemá žiadne trvalé fyzické ani neurologické obmedzenia.
