Podľa úradov pán Roško nepatrí do príslušných stupňov odkázanosti.
Pánovi Ivanovi Roškovi museli lekári pre viaceré ochorenia amputovať obe nohy. V dôsledku toho sa jeho syn Ivan rozhodol opustiť prácu. Iba tak mohol pomôcť invalidnému otcovi v každodennom fungovaní. Keď však požiadal o opatrovateľský príspevok, úrady jeho žiadosť zamietli, uvádza vo svojej reportáži RTVS.
Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je zdravotný stav 64-ročného pána Roška natoľko vážny, aby bol odkázaný na sústavnú pomoc inej osoby. Syn pána Roška však s posudkom nesúhlasí a uvádza, že starostlivosť o otca bez nôh mu zaberie takmer celý deň, a tak nemá čas na prácu.
Pán Roško vie vďaka špeciálnym protézam na nohy spraviť zopár krokov, no inak trávi väčšinu času na invalidnom vozíku. Pri nastupovaní do auta či pri chôdzi po schodoch potrebuje pomoc.
Systém vyhodnocovania odkázanosti
Riaditeľ opatrovateľskej služby Seniorka uvádza, že existuje až šesť stupňov odkázanosti, v ktorých sa zohľadňuje škála autonómnosti odkázanej osoby. Podľa úradov dostal pán Roško 90 bodov, čo ho zaraďuje do druhého stupňa odkázanosti. Na to, aby syn pána Roška dostal príspevok, musia úrady zaradiť jeho otca do piateho alebo šiesteho stupňa.
Úrady pánovi Ivanovi Roškovi priznali rôzne finančné kompenzácie aj s nárokom na opatrovateľa na dve až štyri hodiny denne. O túto kompenzáciu však nemá záujem. „Nemám záujem pustiť cudziu osobu do domácnosti. Som už starší človek a som konzervatívny,“ uviedol v reportáži RTVS.
