Autorom textu je Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Peter Pellegrini v roku 2020 požiadal maďarského premiéra Viktora Orbána, aby mu robil sprostredkovateľa v kontakte s Ruskou federáciou. Tesne pred parlamentnými voľbami chcel totiž vtedajší slovenský premiér a líder kandidátky Smeru dostať pozvanie na oficiálnu návštevu do Moskvy. Informácie získali novinári z projektu Vsquare, ktorí ich poskytli ICJK.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 a rozsiahlych protestoch musel z premiérskeho postu odísť Robert Fico. Podpora Smeru pred voľbami klesala, a tak sa líder kandidátky Pellegrini snažil v kampani využiť všetky možnosti. Nakoniec do Ruska cestoval, no ani stretnutie s ruským premiérom Michailom Mišustinom nepomohlo zvrátiť trend a Smer voľby nevyhral.
Dva týždne pred parlamentnými voľbami, 13. februára 2020, sa vtedajší premiér Peter Pellegrini s ministerkou vnútra Denisou Sakovou stretli s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Na maďarsko-srbskej hranici pri obci Röszke si potriasli rukou a prezreli si opatrenia proti nelegálnej migrácii. Prešli sa popri hraničnom plote s ostnatým drôtom a pozdravili sa aj so špeciálnou policajnou jednotkou.
„Som rád, že Maďarsko veľmi dobre chráni našu spoločnú schengenskú hranicu. Slovensko je pripravené prispieť svojimi ľudskými a technickými zdrojmi v prípade zvýšených migračných tokov,“napísal na sieti X Pellegrini.
Orbán je známy predvolebnými stretnutiami so svojimi politickými spojencami zo zahraničia, na ktorých im vyjadruje podporu. O Pellegrinim hovoril maďarský premiér s úctou a zdôraznil, že Slovensko poskytlo Maďarsku pomoc pri riešení „nelegálnej migrácie“. Práve boj s migráciou patril k hlavným posolstvám maďarskej vlády. V oficiálnych informáciách zo stretnutia Pellegrini – Orbán v roku 2020 sa nespomína žiadna diskusia o záležitostiach týkajúcich sa Ruska.
Naše najnovšie zistenia na základe citlivých spravodajských informácií však naznačujú, že Pellegrini Orbána tajne požiadal o pomoc pri vybavení oficiálneho pozvania do Moskvy. Podľa materiálu slovenský premiér tvrdil, že takáto návšteva osloví voličov a zvýši volebné šance Smeru, ktorého kandidátku viedol.
Pellegrini využil Orbána ako sprostredkovateľa, keďže maďarská vláda je známa kontaktmi v Kremli. Slovenský premiér maďarskému vysvetlil, že pozvanie do Moskvy je pre neho oveľa dôležitejšie ako návšteva Bieleho domu. Orbán odovzdaním odkazu do Ruska poveril ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Mal tak urobiť prostredníctvom svojho priateľa, ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Lavrov žiadosť postúpil ruskému premiérovi Michailovi Mišustinovi.
Materiál spravodajskej služby európskej krajiny ďalej odhaľuje vlastné záujmy Orbánovej vlády na podpore Pellegriniho. Maďarská vláda si myslela, že ak by voľby vyhrala slovenská opozícia, znamenalo by to koniec spolupráce krajín strednej Európy.
Podľa spravodajského materiálu maďarskí a ruskí predstavitelia diskutovali o tom, že slovenská opozícia je pod cudzím vplyvom a údajne financovaná maďarsko-americkým miliardárom Georgeom Sorosom. Maďarská strana zároveň naznačila, že je v ich záujme, aby sa do národnej rady prepracovala aj Slovenská národná strana Andreja Danka.
Citlivý materiál o maďarsko-ruskej podpore Smeru spracovala spravodajská služba európskej krajiny vo februári 2020. Vzhľadom na jeho povahu a z dôvodu ochrany zdrojov nás zástupca tejto spravodajskej zložky požiadal, aby sme neuvádzali, o akú krajinu ide, a aby sme nezverejnili určité konkrétne informácie z materiálu, ktorý sme mali možnosť vidieť. Novinárom z iniciatívy Vsquare a ICJK sa podarilo potvrdiť viaceré tvrdenia zo spravodajského materiálu aj z iných zdrojov.
Otázky o našich zisteniach sme zaslali hovorkyni Petra Pellegriniho a tlačovému oddeleniu Viktora Orbána, Ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie, Úradu predsedu vlády Ruskej Federácie a maďarskému ministerstvu zahraničných vecí a obchodu.
Hovorca maďarského ministerstva odpísal: „Ako povedal Péter Szijjártó, ak ministerstvo zahraničných vecí a obchodu dostane žiadosť o pomoc pri nadväzovaní alebo udržiavaní kontaktov s inými krajinami a táto žiadosť nie je v rozpore s maďarským národnými záujmami, sme vždy pripravení pomôcť. Tomu sa hovorí diplomacia.“
Minister Szijjártó nedávno v reakcii na kritiku poľského premiéra Donalda Tuska o častých stretnutiach so Sergejom Lavrovom otvorene priznal, že pravidelne pôsobí ako prostredník medzi európskymi politikmi a Kremľom.
„Myslím, že poľský premiér by bol prekvapený, keby vedel, aký dlhý je zoznam európskych politikov, ktorí ma v posledných rokoch požiadali, aby som im pomohol nadviazať kontakt s Rusmi, dohodnúť stretnutie alebo len odovzdať odkaz. Boli aj krajiny, kde ma o to požiadali zástupcovia súperiacich strán, takže ak príde takáto žiadosť aj v budúcnosti, samozrejme, rád pomôžem,“ povedal Szijjártó.
Petra Pellegriniho prijal Viktor Orbán a ďalší maďarskí ústavní činitelia aj pred pár dňami 11. marca 2024, teda necelé dva týždne pred prezidentskými voľbami, v ktorých je Pellegrini lídrom prieskumov. Na otázku, či o podobnú službu požiadal Pellegrini maďarských predstaviteľov, ani tentoraz jeho hovorkyňa neodpovedala. Rovnako neodpovedala ani na otázky o tom, prečo Pellegrini Orbána požiadal o sprostredkovanie kontaktu s Kremľom v roku 2020. Na otázky neodpovedal ani kabinet Viktora Orbána, úrad premiéra ruskej federácie ani ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Prekvapivý let do Moskvy na poslednú chvíľu
Kým lídri ostatných politických strán robili kampaň, jednotku kandidátky Smeru Petra Pellegriniho pár dní pred voľbami 2020 hospitalizovali v nemocnici s akútnou infekciou dýchacích ciest. Napriek odporúčaniam lekárov však hospitalizáciu prerušil a zúčastnil sa na predvolebnej debate v TV Markíza. Prekvapenie prišlo na druhý deň, teda 26. februára. V posledný deň predvolebnej kampane pred moratóriom Pellegrini s delegáciou odletel do Ruska.
V Moskve ho prijal premiér Michail Mišustin.
„Je pre nás veľmi dôležité, že napriek veľmi rušnému predvolebnému obdobiu na Slovensku ste si dokázali nájsť čas prísť do Moskvy a prediskutovať najdôležitejšie otázky rusko-slovenskej spolupráce,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii Mišustin tak, akoby to bol Pellegrini, kto robí Rusku službu svojou cestou do Moskvy.
Pellegrini bol prvým európskym lídrom, ktorý sa stretol s Mišustinom po vymenovaní za ruského premiéra v januári 2020. Diskutovali o možnostiach spolupráce Ruskej federácie a Slovenska pri preprave plynu, dodávkach jadrového paliva či pri budovaní hlbinného úložiska jadrového odpadu. Pellegrini naznačil, že do takéhoto projektu spoločného pre krajiny strednej Európy by sa mohlo zapojiť aj Rusko. Od ich stretnutia sa o ňom nehovorilo.
Politici vtedajšej vládnej koalície po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej opakovane pokukovali smerom k Rusku. Najvýraznejšie sa proruskými postojmi prezentoval predseda SNS Andrej Danko. Na jar 2018 sa viaceré krajiny rozhodli reagovať na otravu bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa vo Veľkej Británii vyhostením ruských špiónov. Takýto plán mala aj slovenská diplomacia, no Danko vyhosteniu ruského diplomata z Bratislavy zabránil. Podľa Denníka N ho na koaličnej rade podporil aj Robert Fico. V júni 2019 sa Peter Pellegrini stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Podľa výskumov verejnej mienky prím pred voľbami v roku 2020 stále hrala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a boj proti korupcii a proruská agenda podľa analytikov nebola pri rozhodovaní slovenských voličov dôležitá.
„Vo voľbách v roku 2020 toto paradoxne vôbec nebola téma. Možno vtedy zapracovalo aj to, že Robert Fico odstúpil z pozície premiéra a novým premiérom sa stal Peter Pellegrini. To znamená, že sila Smeru bola v očiach ich voličov rozpoltená. Ale myslím, že proruské témy, ten naratív ešte vtedy nebol taký silný ako v posledných rokoch,“ hovorí Václav Hřích z výskumnej agentúry AKO.
Plán získať priazeň voličov prostredníctvom návštevy Pellegriniho v Moskve nevyšiel. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 strana Smer s lídrom Pellegrinim skončila na druhom mieste so ziskom 18,3 percenta hlasov. Dankova SNS sa do parlamentu nedostala vôbec.
Proruské naratívy dnes už majú vplyv
Spravodajské informácie, ktoré sme získali, hovoria podrobne len o udalostiach z februára 2020. Nezahŕňajú informácie o tom, čo sa dialo v nasledujúcich rokoch, keď ruský vplyv na Slovensku vzrástol.
Slovensko bolo terčom proruskej propagandy už roky pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Robert Fico a Smer, podporovaní dezinformačnými kanálmi šíriacimi kremeľské naratívy, sa ostro postavili proti prijatiu americko-slovenskej dohody o obrannej spolupráci (DCA), ktorú Slovensko ratifikovalo začiatkom roka 2022.
„So začiatkom vojny sa Ruská federácia veľmi silno zamerala na Slovensko a po Ukrajine bolo Slovensko hlavným cieľom ruskej propagandy, čo by nikoho nemalo prekvapovať. Ja vždy hovorím, že keby som sedel v Kremli a dostal zadanie systematicky rozleptať Európsku úniu, tak sa takisto zameriam na Slovensko. Lebo to je ako v športe. Vždy sa zameriate na najslabší článok druhého tímu. No a Slovensko je jasne najslabším článkom toho, čo sa volá globálny západ a Európska únia. No a NATO? Tak to radšej ani nekomentujem,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka odhalilo viacerých aktérov, ktorí na Slovensku šírili proruské naratívy a dezinformácie napríklad prostredníctvom telegramových kanálov alebo v rámci dezinformačnej siete NewsFront so sídlom na Kryme, ktorá je aktívna v celej Európe.
No nepomohli ani aktivity štátnych inštitúcií po začiatku ruskej agresie na Ukrajine a slovenský informačný priestor zaplavili naratívy z Kremľa.
Prieskum GLOBSEC zverejnený v máji 2023 naznačil, že proruská propaganda na Slovensku mala úspech. Podľa jeho zistení viac ako polovica Slovákov obviňovala z vojny Západ alebo Ukrajinu, zatiaľ čo len 40 percent za zodpovedné označilo Rusko. Bol to najhorší výsledok zo všetkých skúmaných krajín strednej a východnej Európy. Úspech proruskej propagandy spájajú experti so zverejňovaním jej naratívov najpopulárnejšími politikmi na sociálnych sieťach.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka poukázalo na to, ako sa tesne pred voľbami šíril deepfake s hlasom novinárky Moniky Tódovej a predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku a ako sa jeho zdieľanie na sociálnych sieťach časovo zhodovalo s aktivitami ruskej zahraničnej rozviedky SVR. V spolupráci s novinármi z Direkt36 sme odhalili aj to, ako maďarská vláda pred voľbami platila videoreklamu o nelegálnej migrácii zacielenú na Slovensko.
Aj tieto zistenia naznačujú, že proruské naratívy aj aktivity maďarskej a ruskej vlády mohli mať vplyv aj na septembrové parlamentné voľby na Slovensku, v ktorých vyhral Smer a do národnej rady sa dostala aj SNS. Podľa expertov môžu hrať úlohu aj v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, kde je Peter Pellegrini jedným z hlavných kandidátov a podľa prieskumov sa očakáva jeho súboj s Ivanom Korčokom.
Martin Slosiarik z agentúry Focus si myslí, že Pellegrini primárne neoslovuje voličov s proruskými názormi. „Pre tento typ voliča je málo vyhranený a radikálny. Ale veci nie je možné v tomto zmysle chápať absolútne, a preto ak si majú vybrať medzi ním a Korčokom, tak sa prikláňajú k nemu. Myslím si, že je to primárne „intuitívny“ príklon vyplývajúci z toho, že vyšiel zo Smeru a dnes s ním vládne, čiže pre proruských voličov je akoby na tej správnej strane politického spektra.“
„Mne sa zdá, ako keby tú úlohu verbálne komunikovať témy, ktoré môžu podporovať Rusko, si zobral Smer a jeho predstavitelia, respektíve SNS, a že Hlas sa snaží túto tému príliš nekomunikovať,“ hovorí Václav Hřích z agentúry AKO.
Sociológ Michal Vašečka si myslí, že Pellegrini bude musieť osloviť proruských a krajne pravicových voličov. „Dôvod je veľmi jednoduchý. V prvom kole nemá šancu vyhrať. Ak do druhého kola neprídu antisystémoví voliči, ktorí primárne podporujú Štefana Harabina, ale aj Mariana Kotlebu, Róberta Šveca a Andreja Danka, Pellegrini môže mať problém. Ale vyzerá to tak, že ak prídu voliť, tak prezidentom bude Peter Pellegrini. Nemá inú šancu, ako sa na nich odvolať, ak chce byť zvolený,“ dodal Vašečka s tým, že „u Petra Pellegriniho platí, že on neverí ani v Západ, ani v Rusko. Jemu to je v podstate úplne jedno, hlavne aby bol vo funkcii. Už bol v šiestich významných funkciách a vo vitríne mu chýba už iba siedma“.
V posledných prieskumoch verejnej mienky pred prvým kolom prezidentských volieb, ktoré bude v sobotu 23. marca, vedie Peter Pellegrini s malým náskokom pred Ivanom Korčokom. Prieskumy rovnako naznačujú, že v druhom kole by Pellegrini Korčoka porazil. Najnovší prieskum agentúry IPSOS napovedá, že pre Pellegriniho je v druhom kole kľúčové, ako by v ňom hlasovali voliči tretieho kandidáta z prieskumov Štefana Harabina. Toho podporil aj šéf koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý sa prezidentskej kandidatúry vzdal v jeho prospech.
