Slováci milujú pocit, že vlastnia kľúče od svojho bytu, no v európskom porovnaní žijú v najtesnejších podmienkach.
Slovensko obsadzuje popredné priečky v európskom rebríčku vlastníctva nehnuteľností. Vo vlastnom byte či dome žije až 93 % Slovákov, čo nás po Rumunsku radí na druhé miesto v Európskej únii. Výrazne tak prevyšujeme európsky priemer, ktorý dosahuje 68 %. Realitný portál Nehnuteľnosti.sk o tom informoval v utorok s odvolaním sa na dáta Eurostatu.
Vysoké percento vlastníctva však skrýva odvrátenú tvár – nízku kvalitu priestoru. V rebríčku priestrannosti bývania sa Slováci prepadli na úplný koniec. Na každého obyvateľa pripadá v priemere len 1,1 izby, čo je spolu s Rumunskom najmenej v celej EÚ.
Slovenskú domácnosť tvorí v priemere 3,1 člena, čím sa radíme medzi krajiny s najvyššou hustotou osídlenia jedného bytu. Pre porovnanie, v Nemecku či severských krajinách žijú pod jednou strechou zvyčajne len dve osoby. Slováci tak obývajú podstatne tesnejšie priestory na hranici štandardu.
Problém je finančná bariéra
Analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Michal Pružinský vidí za týmito číslami finančné bariéry aj tradíciu: „Prvenstvo vo vlastníctve automaticky neznamená vyššiu kvalitu bývania. Za tým, že pod jednou strechou žije nadpriemerný počet ľudí, vidím dva dôvody. Mladí Slováci sú nútení dlhšie bývať u rodičov, pretože osamostatnenie je pre nich finančne čoraz náročnejšie.“
Podľa analytika k vysokým číslam prispieva aj stále bežné viacgeneračné bývanie. Situáciu zhoršuje fakt, že ceny nehnuteľností na Slovensku medzi rokmi 2015 až 2024 vzrástli o 81,7 %, čo výrazne prevyšuje priemer EÚ (53,4 %).
Dostupnosť bývania brzdí najmä pomalá výstavba a dlhé schvaľovacie procesy. Pružinský k tomu dodáva: „Dopyt v najväčších mestách dlhodobo naráža na slabú ponuku – nové projekty pribúdajú pomaly, povoľovanie trvá roky a do cien sa premietajú aj vyššie stavebné náklady.“
Podobný tlak pociťujú aj ľudia v nájmoch. Tempo zdražovania nájomného bývania na Slovensku od roku 2023 dokonca prekonáva priemer Európskej únie.
