Finančný analytik Marián Búlik tvrdí, že problém často nespočíva len vo výške príjmu, ale aj vo finančných návykoch, impulzívnom míňaní a tlaku sociálnych sietí.
Mladí ľudia dnes čelia vysokým cenám bývania, drahším potravinám aj rastúcim nákladom na bežný život. Mnohí preto nadobúdajú pocit, že šetriť alebo investovať nemá význam, pretože z výplaty aj tak nič nezostane.
Finančný analytik Marián Búlik však upozorňuje, že problém často nespočíva len vo výške príjmu, ale najmä vo návykoch, impulzívnom míňaní a absencii dlhodobého plánu. Pre Refresher vysvetlil, prečo mladí ľudia podliehajú tlaku sociálnych sietí, aké chyby robia pri hospodárení s peniazmi a prečo má význam začať investovať aj s menšími sumami.
- Prečo problém mladých často nespočíva len vo výške príjmu, ale aj v ich návykoch.
- Aké najčastejšie chyby robia mladí ľudia pri míňaní, sporení a investovaní.
- Ako sociálne siete a influenceri ovplyvňujú naše finančné rozhodnutia a vytvárajú tlak na spotrebu.
- Prečo môžu byť služby typu „kúp teraz, zaplať neskôr“ nebezpečné najmä pre mladú generáciu.
- Aké jednoduché finančné návyky dokážu z dlhodobého hľadiska výrazne zlepšiť finančnú situáciu.
Problém často nie je len v plate, ale v nastavení človeka
„V každom rodinnom rozpočte sa nájdu rezervy a príležitosť ušetriť. Nie je to tak, že pri nižšom príjme automaticky nie je možné nič ušetriť,“ hovorí analytik. Upozorňuje, že veľa mladých čaká so sporením na obdobie, keď budú zarábať viac. Lenže práve vtedy podľa neho rastú aj nároky a výdavky.
Prieskumy zároveň ukazujú, že viac ako polovica mladých do 30 rokov si dokáže mesačne odložiť najviac 100 eur, pätina si neušetrí nič a časť mladých nepovažuje sporenie za dôležité. Podľa odborníka tak nejde len o peniaze, ale aj o postoj k nim.
Analytik upozorňuje aj na problém neskorého osamostatňovania sa. Mladí ľudia podľa neho zostávajú bývať u rodičov dlhšie najmä pre drahé bývanie. Toto obdobie však môžu využiť na vytvorenie finančnej rezervy alebo základu pre budúcu hypotéku. „Aj 20 či 30 eur mesačne má význam odkladať, ak sa tak deje pravidelne,“ dodáva.
Najväčšou chybou je absencia plánu
Finančný analytik tvrdí, že jednou z najčastejších chýb mladých ľudí je to, že nemajú jasný systém, čo sa deje s peniazmi po výplate. Ak celá mzda zostane na bežnom účte, postupne sa podľa neho rozplynie na bežnej spotrebe.
„Donášky jedla, oblečenie, elektronika, cestovanie či zábava vyzerajú ako malé výdavky, ale v súčte tvoria obrovské sumy,“ vysvetľuje. Odporúča preto nastaviť si trvalý príkaz a časť príjmu automaticky odkladať na rezervu alebo investovanie ešte predtým, ako človek začne míňať.
Podľa neho sú mladí ľudia v ideálnej pozícii na investovanie práve preto, že majú čas. Aj menšie pravidelné sumy môžu mať po desaťročiach výraznú hodnotu. „Všeobecne sa odporúča investovať približne 10 percent čistého príjmu. Dôležitejšie než výška sumy je však pravidelnosť a dlhodobosť,“ vysvetľuje.
Mladí podliehajú vidine rýchleho zbohatnutia
Ďalším problémom sú podľa analytika špekulácie a snaha rýchlo zarobiť cez kryptomeny či rizikové obchodovanie. Mnohí mladí ľudia sa podľa neho riadia radami zo sociálnych sietí alebo od influencerov namiesto dlhodobej stratégie. „To nie je budovanie finančného majetku, ale rizikové obchodovanie, na ktoré drvivá väčšina doplatí stratou úspor,“ upozorňuje.
Za vhodnejší prístup považuje dlhodobé investovanie do diverzifikovaných produktov, napríklad akciových ETF fondov alebo podielových fondov.
Problémom je podľa neho aj zadlžovanie sa kvôli spotrebe. Mladí ľudia si často zvykajú financovať drahšie veci cez kreditné karty alebo splátky bez toho, aby si uvedomovali, koľko ich výsledný dlh stojí.
Rezerva neprináša okamžitý „wow efekt“
Podľa analytika je tvorba finančnej rezervy náročná aj preto, že neprináša okamžitú odmenu. „Nový telefón alebo víkendový výlet prinášajú okamžitý pocit uspokojenia. Rezerva síce prináša pokoj a bezpečie, ale jej hodnotu si človek uvedomí až vtedy, keď príde problém,“ vysvetľuje.
Dôležitú rolu pri míňaní podľa neho zohrávajú emócie. Mnohí ľudia nenakupujú preto, že vec skutočne potrebujú, ale preto, že si chcú zlepšiť náladu, odmeniť sa, alebo zapadnúť medzi rovesníkov.
Impulzívne míňanie je podľa neho nebezpečné najmä preto, že jednotlivé nákupy pôsobia nenápadne. Káva, donáška jedla či spontánny nákup oblečenia vyzerajú ako malé sumy, no na konci mesiaca vytvoria vysoké výdavky.
Sociálne siete vytvárajú tlak na spotrebu
Veľký vplyv na finančné správanie mladých majú podľa Mariána Búlika sociálne siete. Mladí ľudia sa dnes podľa neho neporovnávajú len so spolužiakmi či kolegami, ale s tisíckami ľudí z celého sveta, ktorí na internete ukazujú najatraktívnejšie momenty svojho života.
„Výsledkom je skreslený obraz reality. Vidíme dovolenky, drahé autá, značkové veci či investičné úspechy, ale nevidíme dlhy, platený sponzoring ani finančné problémy v pozadí,“ vysvetľuje analytik.
Podľa neho práve sociálne siete výrazne zvyšujú tlak na spotrebu a vytvárajú nereálne predstavy o životnom štandarde. Riziko predstavujú aj finfluenceri. „Mladí ľudia často nahrádzajú odborné poradenstvo radami zo sociálnych sietí, pričom influencer môže propagovať produkt, za ktorý dostal zaplatené, alebo nemusí úplne rozumieť investícii, ktorú odporúča,“ upozorňuje. Dodáva, že investičná stratégia by mala byť nastavená individuálne podľa životnej situácie a cieľov konkrétneho človeka.
Rizikom sú aj nákupy na splátky
Ako problém vníma analytik aj služby typu „kúp teraz, zaplať neskôr“. Tie podľa neho oslabujú prirodzenú kontrolu nad výdavkami. „Keď človek nemusí zaplatiť celú sumu hneď, rozhodovanie je jednoduchšie a impulzívnejšie,“ vysvetľuje.
U mladých ľudí je podľa neho riziko ešte väčšie, pretože často nemajú vytvorenú rezervu ani skúsenosť s úvermi. Ak sa im nahromadí viac menších splátok, môžu zistiť, že veľká časť budúcej výplaty je už dopredu minutá. Marián Búlik odporúča vyhýbať sa impulzívnym nákupom a pri drahších veciach si dať aspoň deň na rozmyslenie.
Rozpočet má zmysel aj pri nižšom príjme
Finančný analytik zdôrazňuje, že rozpočet nie je trest, ale nástroj, ktorý človeku ukáže realitu. Najväčší význam má podľa neho práve pri nižšom príjme. „Bez rozpočtu človek iba háda, s rozpočtom sa rozhoduje na základe čísel,“ tvrdí.
Odporúča rozdeliť príjem na povinné výdavky, bežnú spotrebu, rezervu a dlhodobé ciele. Ideálne je podľa neho oddeliť si peniaze na bežné fungovanie, rezervu a investovanie aj cez samostatné účty.
Zdravý vzťah k peniazom sa dá naučiť
Podľa analytika nie je rozhodujúce len to, čo človek videl doma. Zdravý vzťah k peniazom sa dá podľa neho naučiť aj neskôr.
Pomôcť môže čítanie dôveryhodných zdrojov, konzultácia s odborníkom či budovanie základných návykov, ako je vytváranie rezervy alebo pravidelné investovanie. „Zdravý vzťah k peniazom neznamená, že človek nesmie míňať. Ide o to, aby peniaze slúžili jemu a nie aby celý život dobiehal vlastnú spotrebu novými dlhmi,“ vysvetľuje.
„Neporovnávajte sa s ilúziou na sociálnych sieťach“
Na záver analytik odkazuje mladým ľuďom, aby nerezignovali na plánovanie financií ani v období vysokých cien. „Porovnávajte sa so svojou verziou spred roka. Pozrite sa, či máte menšie dlhy, väčšiu rezervu a pravidelne investujete. Ak áno, ste na správnej ceste,“ uzatvára.
Podľa neho práve malé finančné návyky rozhodujú o tom, či človek v budúcnosti získa finančnú stabilitu alebo zostane závislý od výplaty k výplate.
