chart visualization Zaujímavosťou je, že dlhodobá bilancia zostáva zatiaľ pozitívna. Od vzniku Slovenskej republiky sa počet jej obyvateľov zvýšil o 72 922 osôb. Súčasný trend však naznačuje, že tento rast sa postupne vyčerpáva a bez zásadnej zmeny demografického vývoja môže Slovensko v budúcnosti čeliť ešte výraznejšiemu poklesu populácie.
Gen Z má iné hodnoty
Podľa politologičky Tatiany Tökölyovej negatívnu demografiu ovplyvňujú hlavne sociálno-ekonomické faktory, ako sú nedostupné bývanie, neistota na pracovnom trhu či slabá podpora mladých rodín. „Demografická situácia však nesúvisí iba s ekonomikou, ale aj so zmenou hodnôt mladých ľudí, ich životných priorít a odkladaním zakladania rodiny,“ hovorí politologička.
doc. PhDr. Tatiana Tökölyová, PhD. Zdroj: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Určitou formou zmiernenia zlej demografickej situácie by bol príchod pracovníkov zo zahraničia . Sociológ Michal Vašečka však tvrdí, že ani príchod ľudí z iných krajín trend nezvráti, môže ho iba zmierniť. „Sme za poslednou fázou demografickej evolúcie, všade vo svete začína klesať počet ľudí,“ hovorí Vašečka.
Mladá generácia zažíva tlak
Tökölyová v súvislosti s nízkou pôrodnosťou vyzdvihuje aj zmenu hodnôt generácie Z , ktoré sú ovplyvňované sociálnymi médiami. „Predstavy o rodičovstve, partnerstve a životnom štýle, odkladanie rodičovstva v dôsledku dlhšieho štúdia, nedostupnosť bývania – to sú všetko faktory, ktoré vstupujú do hry,“ hovorí expertka.
Mladá generácia v produktívnom veku (20 – 35 rokov) podľa Tökölyovej zároveň bojuje s vyšším tlakom na pracovnom trhu a vyššími nákladmi na bývanie. Politologička zároveň varuje pred znižujúcou sa medzigeneračnou solidaritou. „Dnešnú mladú generáciu môžeme označiť za tzv. ‚sandwich generation‘ – teda generáciu, ktorá bude zároveň vychovávať deti aj sa starať o starnúcich rodičov,“ varuje odborníčka.
Historicky najnižšia pôrodnosť
Za znižovaním počtu obyvateľov stojí predovšetkým prirodzený úbytok. Ten predstavuje rozdiel medzi počtom narodených a počtom zomretých. V roku 2025 sa na Slovensku narodilo len 42 019 živých detí, čo predstavuje historicky najnižší počet od vzniku samostatného Slovenska .
Zároveň počas minulého roka zomrelo 53 520 ľudí. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami predstavoval prirodzený úbytok vo výške 11 501 osôb. Ak vezmeme do úvahy aj prírastok cez migráciu obyvateľstva, úbytok obyvateľstva sa zmierni iba o pár stoviek na 10 044 osôb.
Kým v rokoch 2021 a 2022 bol výrazný úbytok obyvateľstva spôsobený najmä pandémiou ochorenia COVID-19 a zvýšenou úmrtnosťou, v súčasnosti zohráva rozhodujúcu úlohu rekordne nízka pôrodnosť. Práve tá sa stáva hlavným faktorom, ktorý bude určovať budúci vývoj slovenskej populácie .
Za tri desaťročia sa počet narodených detí dramaticky prepadol
Pri pohľade do histórie je rozsah poklesu ešte zreteľnejší. Krátko po vzniku samostatnej republiky sa na Slovensku ročne narodilo viac ako 73 256 detí. Počet narodených následne klesal a na začiatku nového tisícročia, konkrétne v rokoch 2001 až 2003, sa pohyboval na úrovni približne 51-tisíc až 52-tisíc detí ročne.
Neskôr prišlo obdobie mierneho rastu a v rokoch 2009 až 2011 sa opäť rodilo viac ako 60-tisíc detí ročne. Tento trend sa však znovu obrátil a v posledných ôsmich rokoch počet narodených neustále klesá. Len počas posledných štyroch rokov sa každoročne znižoval o približne 2- až 4-tisíc detí.
Situáciu môžu podľa Vašečku zmierniť aj sociálne investície. Za príklad pritom dáva hlavne škandinávske krajiny. „Ide o celkový well-being, aby mať deti neznamenalo mať neprimerané výdavky. Jedna vec je dať deťom čo jesť, druhá vec je kvalita vzdelávania a práve tá začína slovenských rodičov stáť veľa peňazí,“ tvrdí.
Zdroj: Refresher/Jakub Ondejka
Kritické obdobie nastane v rokoch 2035 až 2050
Práve tento trend vyvoláva vážne otázky o budúcnosti dôchodkového systému . Slovenský dôchodkový systém je postavený najmä na priebežnom financovaní. To znamená, že odvody súčasných pracujúcich sa používajú na vyplácanie dôchodkov súčasným seniorom. Ak však počet pracujúcich klesá a počet dôchodcov rastie, systém sa dostáva pod čoraz väčší tlak.
Analýza Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) hovorí, že do roku 2050 sa pomer seniorov k pracujúcim približne zdvojnásobí. Podiel pracujúcich by sa tak za zhruba 20 rokov mal znížiť až o pätinu. Podčiarkuje to aj správa Európskej komisie za rok 2024, ktorá za najkritickejšie označila obdobie rokov 2035 – 2050 , keď vzrastú výdavky v spojitosti so starnutím populácie.
Jedným z možných riešení je aj zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Podľa Vašečku však na to slovenská spoločnosť nie je pripravená. Do hry vstupuje aj to, koľko dôchodcov žije na Slovensku v zdraví. „Takýchto dôchodcov je málo a v porovnaní so západnou Európou majú horšie zdravie. V krajinách, ako sú Holandsko či Francúzsko, je dôchodcov pri plnom zdraví oveľa viac ako u nás,“ dopĺňa Vašečka.
Situáciu zhoršuje aj pomer medzi ľuďmi vstupujúcimi na trh práce a tými, ktorí odchádzajú do dôchodku. Ako informovala STVR , v roku 2004 vstúpilo na trh práce zhruba 96-tisíc 25-ročných Slovákov. Minulý rok ich však už bolo len niečo cez 55-tisíc. Naopak, ľudí odchádzajúcich do dôchodku bolo vlani viac ako 65-tisíc, v roku 2004 ich však bolo len okolo 41-tisíc.
Hoaxy ohľadom migrácie
Tökölyová pri predstavení opatrení apeluje najmä na udržateľné verejné politiky založené na dátach, a nie na emóciách.
„Štát musí zlepšiť samotnú komunikáciu smerom k občanom, hlavne bojom proti dezinformáciám ohľadom migrácie. Slovensko potrebuje dlhodobú stratégiu namiesto krátkodobých riešení, ktoré neriešia podstatu problému. Prioritami musia byť dostupné bývanie, stabilná podpora rodín, kvalitné predškolské zariadenia, lepšie pracovné podmienky pre mladých a motivácia Slovákov na návrat zo zahraničia,“ vysvetľuje politologička. Podľa nej je však rovnako dôležitá aj reforma starostlivosti o seniorov a ochrana dôchodkového systému.
