Útok Hamasu zo 7. októbra odštartoval udalosti, ktoré zásadne zmenili situáciu v Izraeli aj Pásme Gazy.
Od jedného z najkrvavejších dní v novodobých dejinách Izraela uplynuli tri roky. Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny 7. októbra 2023 podnikli rozsiahly útok na Izrael, počas ktorého prenikli do miest a kibucov pri hranici s Pásmom Gazy, zaútočili na vojenské základne aj hudobný festival Nova. Pri útoku prišlo o život približne 1 200 ľudí a 251 ďalších útočníci uniesli do Gazy, uvádza vo svojej správe Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN.
Izrael následne spustil rozsiahlu vojenskú operáciu. Počas troch rokov pri nej zomreli desaťtisíce ľudí, veľká časť obyvateľov Gazy prišla o svoje domovy a rozsiahle oblasti palestínskeho územia zničili alebo poškodili. Dôsledky vojny zároveň prekročili hranice Blízkeho východu a ovplyvnili medzinárodnú politiku aj kultúru.
- prečo sa izraelsko-palestínsky konflikt nezačal 7. októbra 2023
- ako prebiehal útok Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených skupín
- čo sa stalo na hudobnom festivale Nova
- koľko ľudí prišlo o život a ako výrazne bola Gaza zničená
- k akým záverom dospeli vyšetrovatelia OSN
- ako vojna ovplyvnila medzinárodnú politiku a kultúru
- aká je aktuálna situácia v Gaze
Korene konfliktu siahajú desaťročia do minulosti
Útok Hamasu zo 7. októbra 2023 nebol začiatkom izraelsko-palestínskeho konfliktu. Jeho korene siahajú ešte do obdobia pred vznikom Izraela a súvisia najmä so sporom o územie a vznikom palestínskeho štátu.
Ako uvádza Organizácia Spojených národov (OSN) vo svojom historickom prehľade, Valné zhromaždenie OSN v roku 1947 schválilo plán na rozdelenie Palestíny na židovský a arabský štát. Po vyhlásení Izraela v máji 1948 vypukla vojna a približne 700-tisíc Palestínčanov utieklo alebo ich vysídlili z ich domovov. Palestínčania toto obdobie označujú ako Nakba, teda katastrofa.
Ďalší zásadný zlom prišiel v roku 1967, keď Izrael obsadil Západný breh vrátane východného Jeruzalema a Pásmo Gazy. Z Gazy sa Izrael v roku 2005 stiahol a o dva roky neskôr nad územím prevzal kontrolu Hamas. Izrael a Egypt následne výrazne obmedzili pohyb ľudí a tovaru cez hranice Gazy.
Ani desaťročia konfliktov a mierových rokovaní nepriniesli trvalé riešenie. Medzi hlavné sporné otázky dodnes patria hranice budúceho palestínskeho štátu, izraelské osady na okupovanom Západnom brehu, postavenie Jeruzalema, bezpečnosť Izraela a otázka palestínskych utečencov.
Hamas má politické vedenie aj ozbrojené krídlo. Európska únia ho vedie na svojom zozname skupín a subjektov zapojených do teroristických činov. Voči Hamasu zároveň uplatňuje sankcie, ktoré zahŕňajú napríklad zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov sankcionovaným osobám a subjektom.
Začiatok krviprelievania
V sobotu 7. októbra 2023 skoro ráno začal Hamas spolu s ďalšími palestínskymi ozbrojenými skupinami rozsiahly útok na Izrael. Pod krytím raketového a mínometného ostreľovania prenikli ozbrojenci na izraelské územie po zemi, zo vzduchu aj po mori.
Útočili na civilné komunity a vojenské základne na juhu Izraela vrátane kibucov Be'eri, Kfar Aza či Nir Oz. Podľa Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN prišlo o život približne 1 200 ľudí, z toho najmenej 809 civilistov vrátane najmenej 40 detí.
V tom čase sa neďaleko kibucu Re'im konal hudobný festival Nova, na ktorom boli tisíce prevažne mladých ľudí. Po začiatku raketového ostreľovania organizátori podujatie ukončili a návštevníci sa snažili dostať do bezpečia. Ozbrojenci však zaútočili aj na festival a jeho okolie. Ľudia utekali cez polia, ukrývali sa v autách či ďalších úkrytoch. Stovky návštevníkov prišli o život a ďalších útočníci odviedli do Gazy.
Celkovo počas útoku Hamas uniesol 251 rukojemníkov. Boli medzi nimi civilisti, deti, seniori aj príslušníci izraelských bezpečnostných zložiek.
Terrorist attack on festival in Israel: volunteers say they have found more than 250 dead bodies
— NEXTA (@nexta_tv) October 9, 2023
At least 250 bodies have been found at the site of a music festival in Israel near the Gaza Strip border, according to the ZAKA public organization, which brings together volunteer… pic.twitter.com/ZuqEPpRQQ9
Ofenzíva, ktorá priniesla ešte väčšie množstvo obetí
Izrael reagoval rozsiahlymi leteckými údermi a neskôr spustil aj pozemnú operáciu. Izraelská vláda uviedla, že jej cieľom je zničiť vojenské a vládne kapacity Hamasu a dostať rukojemníkov späť domov.
Podľa údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze prišlo od začiatku vojny do 4. októbra 2026 o život najmenej 74 237 Palestínčanov a ďalších 175 206 utrpelo zranenia. Ministerstvo v tejto celkovej bilancii nerozlišuje medzi civilistami a bojovníkmi. Jeho údaje o počte obetí používajú vo svojich prehľadoch aj organizácie OSN vrátane Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).
Rozsah vojny ukazujú aj satelitné snímky. OCHA s odvolaním sa na analýzu Satelitného centra OSN (UNOSAT) uvádza, že k 16. júnu 2026 vojna poškodila približne 82 percent všetkých stavieb v Pásme Gazy a viac ako 134-tisíc z nich zničila úplne.
Vyšetrovatelia OSN skúmali vojnové zločiny
Udalosti zo 7. októbra aj následnú izraelskú vojenskú operáciu vyšetrovala Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre okupované palestínske územia vrátane východného Jeruzalema a Izrael, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny sa 7. októbra dopustili vojnových zločinov. Zaradili medzi ne úmyselné útoky na civilistov, vraždy, mučenie a kruté zaobchádzanie či branie rukojemníkov.
Zaoberali sa aj správami o sexuálnom násilí a zdokumentovali prípady sexuálneho a rodovo podmieneného násilia. Samostatná misia OSN zároveň našla opodstatnené dôvody domnievať sa, že na viacerých miestach došlo k znásilneniam a skupinovým znásilneniam. Niektoré medializované tvrdenia však nedokázali nezávisle overiť.
Komisia OSN hovorí o genocíde, Izrael obvinenie odmieta
V septembri 2025 komisia zverejnila právnu analýzu, v ktorej dospela k záveru, že Izrael podľa jej posúdenia spáchal a naďalej pácha genocídu na Palestínčanoch v Gaze.
Podľa komisie izraelské orgány a bezpečnostné sily spáchali štyri z piatich činov vymedzených Dohovorom OSN o genocíde. Vyšetrovatelia zároveň konštatovali, že podľa ich posúdenia existoval úmysel zničiť Palestínčanov v Gaze ako skupinu.
Tieto zistenia nie sú rozsudkom medzinárodného súdu ani stanoviskom OSN ako celku. Ide o závery nezávislého vyšetrovacieho orgánu. Možným porušením Dohovoru o genocíde sa samostatne zaoberá Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v konaní, ktoré proti Izraelu začala Juhoafrická republika.
Izrael obvinenia z genocídy odmieta a tvrdí, že jeho vojenské operácie sú namierené proti Hamasu, nie proti palestínskemu obyvateľstvu.
Dohovor OSN o genocíde ju definuje ako niektorý zo stanovených činov vykonaný s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu.
Patrí sem napríklad zabíjanie členov skupiny, spôsobovanie vážnej telesnej alebo duševnej ujmy či vytváranie životných podmienok smerujúcich k jej fyzickému zničeniu. Pre právne posúdenie genocídy je kľúčové preukázanie úmyslu zničiť chránenú skupinu úplne alebo čiastočne.
Medzinárodná scéna je rozdelená
Vojna v Gaze ovplyvnila aj vzťahy Izraela s viacerými európskymi krajinami. Španielsko, Írsko a Slovinsko uznali Palestínsky štát v roku 2024. V roku 2025 sa k nim pridali napríklad Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Portugalsko, Luxembursko či Malta. Viaceré z týchto rozhodnutí vyvolali kritickú reakciu Izraela. Vzťahy s Írskom sa vyhrotili natoľko, že Izrael oznámil zatvorenie svojho veľvyslanectva v Dubline.
K výrazným kritikom krokov izraelskej vlády patrí aj Španielsko. Zaviedlo zbrojné embargo voči Izraelu a zakázalo dovoz výrobkov z izraelských osád na okupovaných palestínskych územiach.
Postoje európskych krajín však nie sú jednotné. Španielsko, Írsko a Slovinsko v apríli 2026 presadzovali úplné alebo čiastočné pozastavenie Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, návrh však nezískal potrebnú podporu. Proti takémuto kroku sa stavali napríklad Nemecko a Taliansko.
Slovensko naďalej podporuje dvojštátne riešenie konfliktu. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v septembri 2026 uviedol, že Slovensko ho považuje za jedinú udržateľnú cestu k trvalému mieru a bezpečnosti pre Izraelčanov aj Palestínčanov.
Vojna v Gaze prenikla aj do kultúry
Vojna v Gaze sa výrazne premietla aj do kultúry. Americký rapper Macklemore sa verejne postavil na podporu Palestínčanov a v roku 2024 vydal protestnú skladbu Hind’s Hall, pomenovanú podľa šesťročnej Hind Rajab, ktorá zahynula v Gaze. V roku 2026 oznámil aj koncerty v rámci Free Palestine Tour, z ktorých výťažok smeruje organizáciám poskytujúcim pomoc Palestínčanom.
K situácii v Gaze sa verejne postavili aj stovky známych hercov a režisérov. Počas festivalu v Cannes v roku 2025 podpísalo viac ako 350 osobností filmového sveta otvorený list kritizujúci mlčanie filmového priemyslu k situácii v Gaze. Medzi signatármi boli Pedro Almodóvar, Javier Bardem, Mark Ruffalo, Ralph Fiennes či Susan Sarandon. Neskôr sa tisíce filmových profesionálov zaviazali nespolupracovať s izraelskými filmovými inštitúciami, ktoré podľa nich nesú podiel na porušovaní práv Palestínčanov.
Aká je situácia tri roky po útoku?
Výrazný zlom nastal 10. októbra 2025, keď do platnosti vstúpilo prímerie. Najintenzívnejšie boje sa skončili, násilie však úplne neustalo.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) vo svojej správe z 25. septembra 2026 informoval, že na palestínskom území naďalej dochádzalo k útokom a ďalším vojenským aktivitám. Obyvatelia zároveň čelili problémom s prístupom k vode, základným hygienickým službám či zdravotníckym potrebám.
Až 94 % obyvateľov potrebuje urgentnú pomoc s bývaním a základným vybavením domácností. Približne 65 % domácností stále žije v stanoch alebo provizórnych prístreškoch.
