Ak máš pocit, že za svoju obľúbenú kávu nechávaš v kaviarňach či obchodoch čoraz viac peňazí, štatistiky ti dávajú za pravdu.
Za obrovským cenovým skokom netreba hľadať len infláciu, ale najmä zmenu našich návykov. Kým v roku 2015 doviezla EÚ približne 2,7 milióna ton kávy, vlani to bolo 2,9 milióna ton. Tento mierny nárast objemu však podľa údajov Eurostatu sprevádzal extrémny finančný skok – celková hodnota dovezeného tovaru sa zdvojnásobila z 8,6 na takmer 18,7 miliardy eur.
Podľa analytikov z CBI už objem dovezenej kávy v Európe veľmi rásť nebude, no tržby áno. Dôvodom je, že najmä mladšia generácia čoraz viac siaha po drahšej výberovej arabike, ekologicky udržateľných produktoch a praktických kávových kapsulách. Kým južania stále preferujú horkejšiu robustu a tmavé praženie, na severe Európy fičia jemnejšie chute zo svetlejšieho praženia.
Kávoví králi sídlia v Nemecku a Taliansku
Hoci je Európa suverénne najväčším konzumentom kávy na svete (zhltneme až 32 % celosvetovej spotreby), zrná sa v rámci Únie nerozdeľujú rovnomerne. Kávovému biznisu v EÚ absolútne dominujú Nemecko a Taliansko.
Iba samotní Nemci zhltli vlani celú tretinu všetkého mimoeurópskeho dovozu (vyše milión ton), Taliani si ukrojili 21-percentný podiel. Tieto dve krajiny sú zároveň lídrami v spracovaní a pražení. Z celkových 2,2 milióna ton finálnej kávovej produkcie v EÚ vyrobili práve nemecké a talianske pražiarne takmer polovicu.
Dve krajiny, ktoré zásobujú Európu
Odkiaľ k nám tie milióny ton vlastne tečú? Hoci Európa kávu miluje, bez dovozu z exotických krajín by sme si ráno nedali ani jedno espresso. Na absolútnom vrchole dodávateľov sedí Brazília, ktorá vlani do Únie poslala vyše milión ton zŕn, čo tvorí viac ako tretinu celkového importu.
Silným sekundantom je Vietnam s takmer 600-tisíc tonami. Tieto dva štáty tak dokopy zabezpečujú viac ako polovicu všetkej kávy, ktorú si Európania doma či v kaviarňach uvaria. Zvyšok trhu dopĺňajú menší, no významní hráči ako Uganda, Kolumbia či Honduras.
