Slovenský batériový startup InoBat dostal od svojho vzniku z verejných zdrojov viac ako 35 miliónov eur na rozvoj biznisu.
Sľuboval prevratnú a inovatívnu výrobu batérií s pridanou hodnotou. Nakoniec pri Šuranoch stavia fabriku v spolupráci s čínskym producentom batérií Gotion, ktorý vlastní 80 percent firmy. Miliardovú investíciu podporí dotáciami aj štát. Pri rozbehu InoBatu mohol peniaze pomôcť zabezpečiť aj bývalý minister hospodárstva za Smer v druhej vláde Roberta Fica Vazil Hudák. Po odchode z ministerstva sa totiž stal podpredsedom Európskej investičnej banky, ktorá InoBatu prisľúbila pôžičku. Firma ho označuje za spoluzakladateľa.
Pri Šuranoch vyrastá miliardová gigafabrika na batérie. Štát ju označil za významnú investíciu a podporí ju 214 miliónmi eur. Koncom novembra 2023 premiér Robert Fico podpísal memorandum s investorom GIB EnergyX Slovakia, ktorý plánuje zamestnať 1500 ľudí. Väčšinu firmy vlastní čínsky gigant Gotion, dvadsať percent sa ušlo slovenskému baterkovému startupu InoBat.
O InoBate počuť na Slovensku už dlho. Od roku 2019 sľuboval produkciu batérií „Made in Slovakia“. Výrobnú linku chcel stavať o rok nato a v roku 2021 spustiť výrobu. Doteraz na to z peňazí slovenských a európskych daňových poplatníkov dostal viac ako 35 miliónov eur, ale reálne kontúry plán slovenského startupu dostal až po príchode Číňanov.
InoBat sa dlhodobo tešil podpore v biznisových kruhoch. Opakovane o ňom hovoril najmä exminister za Smer a následne viceprezident Európskej investičnej banky (EIB) Vazil Hudák. Nečudo, jeden zo zdrojov oboznámený s fungovaním InoBatu nám povedal, že práve Hudák spolu s majiteľom firmy Mariánom Bočekom ideu startupu pred rokmi vymyslel.
Firma vznikla v čase, keď Hudák pôsobil v EIB a tam sa zapojil aj do prípravy 51-miliónovej pôžičky, ktorá mala pomôcť financovať výskumné centrum a pilotnú linku na batérie InoBatu. Pred odchodom z banky Hudák spolu s eurokomisárom Marošom Šefčovičom a vtedajším ministrom hospodárstva Petrom Žigom prevzal záštitu nad konferenciou EnergyManifest 2019. Len pár dní predtým Žigovo ministerstvo podpísalo s InoBatom memorandum o porozumení.
Z EIB odišiel Hudák ku koncu októbra 2019. O osem mesiacov neskôr, v júli 2020, vstúpil do Dozornej rady InoBatu, čím porušil etický kódex EIB. Dvanásť mesiacov sa totiž mal zdržať aktivít, ktoré by mohli byť vnímané ako konflikt záujmov. Počas takzvanej cooling-off period „by mal konať včas a proaktívne a informovať ECC [The Ethics and Compliance Committee – etická komisia banky, pozn. red.] o všetkých relevantných menovaniach/zamestnaniach“, spresnila EIB. No s dodržiavaním pravidiel mal Hudák problém.
Podľa etickej komisie banky pravidlo porušil, už keď sa stal členom dozornej rady Budapeštianskeho letiska. Z pozície musel odísť, aby sa do nej vrátil po uplynutí 12-mesačného obdobia. O súhlas nežiadal ani pri nástupe do think-tanku Globsec a českej Národnej rozvojovej banky. Etická komisia mu pôsobenie schválila spätne.
O tom, že nastupuje do slovenského baterkového startupu, však Hudák európsku banku neinformoval vôbec. Etická komisia „nedostala od pána Hudáka žiadnu žiadosť ohľadne jeho angažovania sa v InoBate“, povedali nám z EIB.
V prípade InoBatu pritom existovala zjavná hrozba konfliktu záujmov. Zhrňme si to. Hudák ešte v EIB pracoval na pôžičke pre firmu. Banka pokračovala v jej príprave aj po jeho odchode. Hudák tak nastupoval do firmy, ktorá mohla profitovať z pôžičky, na ktorú mal vplyv. Bývalý viceprezident EIB na naše otázky neodpovedal.
„Veríme, že nešlo o konflikt záujmov,“ odpísali nám z InoBatu a odkázali nás na EIB. „Európska investičná banka začala posudzovať projekt... ktorý predložila spoločnosť InoBat ako predkladateľ, ale projekt nepostúpil do schvaľovacej fázy,“ napísala EIB. InoBat vraj z pôžičky vycúval sám.
InoBatu sa napriek tomu podarilo získať veľa peňazí. Milióny má od štátu a peniaze počas rokov zbieral aj od súkromných investorov. Patrili medzi nich aj fond spájaný s oligarchom blízkym Smeru Norbertom Bödörom, firma zbrojára Michala Strnada a o spolupráci v minulosti hovoril aj šéf Slovnaftu Oszkár Világi. Medzi investormi sa podľa zdrojov ICJK objavujú aj ďalšie osoby z politických kruhov, no ich mená sa nám nepodarilo overiť z viacerých zdrojov. Viacerí súkromní investori však podľa zdrojov ICJK stratili v projekt dôveru a v rokoch 2022 až 2023 z neho vycúvali.
V druhej Ficovej vláde v rokoch 2012 až 2015 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve financií SR. V roku 2012 z tejto pozície rokoval s Rusmi o oživení Medzinárodnej investičnej banky, bývalej banky RVHP, a otvorení jej sídla v Bratislave. Banka označovaná za Putinovho trójskeho koňa v strednej Európe nakoniec sídlila v Budapešti, od začiatku otvorenej vojny Ruska proti Ukrajine je v problémoch. V roku 2015 sa Hudák nakrátko stal ministrom hospodárstva. Po voľbách v roku 2016 ho na ministerskej stoličke vystriedal Peter Žiga, Hudákovi sa ušlo miesto v Európskej investičnej banke. V tej pôsobil do konca októbra 2019. (Oprava 25. 7. 2024: Dnes pôsobí ako podpredseda think-tanku Globsec) Do júna 2024 pôsobil ako podpredseda a člen rady riaditeľov think-tanku Globsec, dodnes je aktívny v niektorých jeho projektoch a iniciatívach ako tzv. International Advisory Council, Infrastructure Development Council a Danube Tech Valley, manažér v českom Národnom rozvojovom fonde, predseda Predstavenstva spoločnosti Avanea, a. s., a člen Predstavenstva InoBat Auto.
Prelom prinieslo InoBatu až minuloročné spojenie s čínskym producentom batérií do elektromobilov Gotion High-tech, v ktorom štvrtinu vlastní aj Volkswagen. Či spoločná investícia prinesie aj pridanú hodnotu, sa dnes povedať nedá. „Spolupráca InoBat s Gotion High-tech… dopĺňa potreby spoločnosti InoBat a prvky výroby batérií a čoskoro aj batériových setov, ktoré si nevyžadujú základný výskum a vývoj, ale naopak, stačí využiť existujúce riešenia overené časom na ešte vyššiu pridanú hodnotu komplexnosti finálneho riešenia pre zákazníka,“ napísal InoBat v odpovediach na otázky ICJK.
Gotionu dnes navyše hrozí zaradenie na sankčný zoznam USA pre údajné využívanie nútenej práce v Číne, čo čínsky producent, ktorý je významným dodávateľom aj pre Volkswagen, odmieta. Ohroziť by to však mohlo aj investíciu na Slovensku.
„InoBat dôrazne odsudzuje nútenú prácu a ďalšie neospravedlniteľné praktiky, ktoré sa, žiaľ, môžu vyskytnúť aj v súčasnosti v rozsiahlych dodávateľských reťazcoch veľkých firiem. V minulosti čelili podobným obvineniam spoločnosti ako Nike, H&M alebo Apple. Proti takýmto praktikám je nutné postupovať nekompromisne, a to najmä dôsledným a neustálym preverovaním. Ich kontrola býva zložitá, no partner spoločnosti InoBat, firma Gotion, nás ubezpečila, že má zavedené prísne mechanizmy na dodržiavanie noriem a odhaľovanie takýchto prípadov,“ reagovali z InoBatu.
