Vieš, na čo všetko máš nárok?
V súvislosti s aktuálnou spoločenskou situáciou a s plánovaným vyhlásením generálneho štrajku, ktorý nadväzuje na nedávne zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja, rezonuje medzi zamestnancami a širokou verejnosťou viacero otázok: kto má právo udeliť voľno zamestnancom, kedy sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť a aké sú finančné dôsledky takejto neprítomnosti.
Progresívne Slovensko radšej vyzýva na koordináciu spoločných protestných akcií, aby nedošlo k štiepeniu opozičných síl. Ešte odmietavejší postoj zaujalo KDH, ktoré ideu generálneho štrajku vyhláseného politickou stranou odmieta, pričom uprednostňuje vyjadrenie nesúhlasu prostredníctvom tradičných protestov na námestiach.
Niektoré spoločnosti, ako napríklad Slovenská sporiteľňa, VÚB banka, Hewlett Packard, Ringier, Novo Nordisk, Sensoneo, Curaprox, Cerva Slovensko, TRIAD Advertising, Scania Slovakia, MB Panónska (Mercedes-Benz partner v Bratislave), Goriffee aj Deti v aute už oznámili, že svojim zamestnancom na 17. novembra udeľujú platené voľno ako symbolické gesto. Zamestnanci väčšiny firiem, ktoré podobné gesto neurobili, však musia do práce nastúpiť, ak si sami nezvolia účasť na štrajku.
Prinášame prehľad kľúčových informácií o tom, ako reguluje účasť na štrajku Zákonník práce. Zistite, kedy je vaša neprítomnosť ospravedlnená a na akú finančnú kompenzáciu máte či nemáte nárok. Právne stanovisko pre Refresher pripravila advokátska kancelária Legal Mates s. r. o., a to konkrétne Mgr. Lenka Marková a JUDr. Lenka Erdős.
- Aký je rozdiel medzi štrajkom a generálnym štrajkom
- Či má zamestnanec automatické právo na voľno počas štrajku
- Či je možné zamestnanca potrestať za účasť na štrajku
- Aká mzda patrí zamestnancovi počas štrajku
- Či je možné, aby zamestnávateľ poskytol voľno len niektorým pracovníkom
- Čo máš robiť, ak ti zamestnávateľ nedal voľno a ty by si chcel ísť štrajkovať
Hoci neexistuje žiadny špeciálny slovenský zákon výlučne pre politicky motivovaný generálny štrajk, v praxi je jeho legálnosť odvodená zo všeobecného ústavného práva na štrajk. Prípadne sa čiastočne aplikujú ustanovenia Zákona o kolektívnom vyjednávaní, aj keď ten sa prioritne zameriava na ochranu ekonomických a sociálnych záujmov zamestnancov.
Áno, môžeš ísť štrajkovať
Generálny štrajk je prejavom hospodárskych a sociálnych práv zamestnancov a je právne chránený. Podľa advokátskej kancelárie Legal Mates s. r. o. zamestnanec nemá automatické právo požadovať voľno len preto, že sa koná štrajk, ale jeho neúčasť v práci musí zamestnávateľ rešpektovať.
„Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho účasti na štrajku, ktorým si zamestnanec uplatňuje svoje hospodárske a sociálne práva (§ 141 ods. 8 Zákonníka práce),“ uvádzajú Mgr. Lenka Marková a JUDr. Lenka Erdős.
Nejde teda o ústretovosť zo strany zamestnávateľa, ale o priame naplnenie zákona, ktoré chráni právo zamestnanca na štrajk.
Nehrozia ti žiadne sankcie, ale nedostaneš zaplatené
Účasť na štrajku je dobrovoľná a zamestnávateľ nemá právo zamestnanca za ňu postihovať. Takáto neprítomnosť sa nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnanec však za čas účasti na štrajku nedostáva mzdu ani náhradu mzdy.
„Ak niektorí pracovníci zostanú v práci a iní sa rozhodnú štrajkovať, je to v úplnom súlade so zákonom. Tí, ktorí pokračujú v práci, plnia svoje zmluvné povinnosti, tí, ktorí štrajkujú, majú ospravedlnenú neprítomnosť, bez nároku na mzdu,“ dodáva advokátska kancelária.
To znamená, že zamestnanec sa môže zúčastniť štrajku aj v prípade, že mu zamestnávateľ neposkytne pracovné voľno nad rámec zákona alebo pracovnej zmluvy.
Povinnosti a možnosti zamestnávateľa
Aj keď zamestnávateľ nie je povinný dať zamestnancom voľno z dôvodu štrajku, môže sa rozhodnúť poskytnúť ho dobrovoľne, napríklad ako znak podpory alebo solidarity. V takom prípade však musí zamestnávateľ zaobchádzať so všetkými rovnako a nesmie nikoho diskriminovať, pričom nemôže určiť, ktorým zamestnancom a na aký čas voľno poskytne.
Prečítaj si aj tieto články:
