V Českej republike niektoré fakulty obmedzujú počet študentov prijatých bez prijímacieho konania, kým slovenská lekárska fakulta takýto limit neustanovuje.
Na Slovensku sa mení systém prijímania na lekársku fakultu Univerzity Komenského. Od akademického roka 2026/2027 budú môcť byť študenti prijatí aj bez prijímacieho konania, ak počas strednej školy absolvovali aspoň dva roky biológie a chémie. Počet takto prijatých uchádzačov nebude obmedzený.
- Ako sa mení systém prijímania na Lekársku fakultu UK a kto môže byť prijatý bez prijímacích skúšok.
- Prečo zdravotnícky analytik Tomáš Szalay považuje takéto rozhodnutie za „dobre mienené, ale krátkozraké“.
- Aké riziká prináša výber študentov len podľa priemeru zo strednej školy a ako môže znevýhodniť uchádzačov z náročnejších škôl.
V Česku sú podmienky rozdielne
V Českej republike sa od študentov väčšinou vyžaduje, aby počas celého stredoškolského štúdia, alebo aspoň v jeho posledných dvoch rokoch, absolvovali fyziku, biológiu a chémiu, čo prirodzene zvýhodňuje najmä gymnáziá a podobné výberové školy. Poukázal na to poslanec za KDH Peter Starucha prostredníctvom sociálnej siete.
V Českej republike niektoré fakulty obmedzujú počet študentov prijatých bez prijímacieho konania, kým slovenská lekárska fakulta takýto limit neustanovuje.
Znamená to, že ak sa prihlási dostatočný počet študentov s výbornými známkami, fakulta už nemusí vyhlásiť ďalšie prijímacie konanie. Naopak, uchádzač s horším priemerom sa nemusí dostať ani do výberového procesu, hoci študoval na náročnejšom gymnáziu. Fakulta pritom plánuje prijať najviac 375 študentov.
Kritici upozorňujú, že prospech na strednej škole je veľmi subjektívne kritérium. Závisí totiž nielen od typu školy, ale aj od prístupu konkrétnych učiteľov. Tento systém tak môže podľa niektorých odborníkov znížiť kvalitu výberu a zvýhodniť študentov z lepšie hodnotených škôl.
K téme sa pre Refresher vyjadril Tomáš Szalay, lekár, zdravotnícky analytik, poslanec Národnej rady (SaS) a bratislavský krajský lekár, ktorý je odborníkom na zdravotnícku politiku.
Regionálne rozdiely nepustia
„Rozhodnutie Lekárskej fakulty UK prijímať študentov bez prijímacích skúšok len na základe prospechu je dobre mienené, ale krátkozraké. V prostredí, kde sa kvalita stredoškolského vzdelávania výrazne líši medzi regiónmi a školami, by takéto opatrenie mohlo ešte viac prehĺbiť nerovnosti v prístupe k medicíne,“ vysvetľuje Szalay. Dopĺňa, že známky zo strednej školy len málo vypovedajú o tom, ako bude študent úspešný v medicíne.
„Výskum ukazuje, že známky zo strednej školy vysvetľujú len menšiu časť úspechu v štúdiu medicíny a prakticky nepredpovedajú kvalitu klinických zručností či empatie.“ hovorí odborník.
„Moderné univerzity preto využívajú kombinovaný systém výberu – prospech, štandardizované testy a hodnotenie osobnostných predpokladov cez štruktúrované pohovory,“ dodal.
Priemer známok nie je všetko
Szalay tvrdí, že cieľom by nemalo byť znižovanie latky, ale zmena prístupu k výberu budúcich lekárov. „Slovensko potrebuje lekárov, ktorí zvládnu tlak, vedia komunikovať a majú vnútornú motiváciu pomáhať – nie len tých, ktorí majú priemer 1,1,“ hovorí.
Ako problematický vníma aj politický rozmer. Tvrdí, že nedostatok lekárov na Slovensku nesúvisí s prijímačkami, ale s tým, že mladí absolventi po škole odchádzajú do zahraničia. „Zjednodušené prijímanie tento problém nevyrieši. Potrebujeme modernizovať výučbu, posilniť prax a vytvoriť prostredie, v ktorom sa mladí lekári rozhodnú zostať,“ uzatvára Szalay.
Prečítaj si aj tieto články:
