Ekonomický analytik KOZ Ján Košč navrhuje systémové zmeny na podporu rastu životnej úrovne.
Slovensko si síce zlepšilo postavenie v priemernom finančnom majetku domácností, no stále zaostáva za väčšinou európskych krajín. Dôvodom sú nízka miera finančnej akumulácie, vysoká zadlženosť a obmedzená schopnosť tvoriť likvidné úspory. Hoci finančný majetok domácností štatisticky vzrástol, jeho reálna kúpna sila a schopnosť zabezpečiť vyšší životný štandard sú limitované, upozorňuje ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč.
Mnohé domácnosti viažu značnú časť zdrojov do nehnuteľností
V roku 2023 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností 9 160 eur, čo bolo najmenej v EÚ. V roku 2024 sa zvýšili na 10 580 eur, avšak reálne zhodnotenie bolo oslabené vysokou infláciou. Slovensko patrí zároveň medzi krajiny s najvyššou úrovňou zadlženia – priemerný dlh na obyvateľa stúpol medzi rokmi 2019 a 2024 o 37 % a domácnosti majú vyšší podiel dlhu (51 %) než finančných aktív (49 %).
Problém nie je len vo finančnej gramotnosti, ale aj v nízkych mzdách, nedostupnom bývaní a dlhodobej absencii komplexnej bytovej politiky. Mnohé domácnosti viažu značnú časť zdrojov do nehnuteľností, čo znižuje schopnosť sporiť a investovať.
Košč navrhuje systémové riešenia, podporu dostupného bývania, zmenu daňovo-odvodového systému, systematické zvyšovanie príjmov a novú hospodársku politiku orientovanú na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Rozšírenie kolektívnych zmlúv a tieto opatrenia by podľa neho mohli naštartovať rast ekonomiky a životnej úrovne obyvateľov.
