Odborníci upozorňujú, že ďalší vývoj môže ovplyvniť nielen bezpečnosť Európy, ale aj každodenné výdavky domácností.
Krátkodobé prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom zatiaľ neprinieslo úplné upokojenie situácie. Boje síce čiastočne utíchli, no napätie v regióne pretrváva a viaceré konfliktné línie zostávajú aktívne. Práve neistota okolo ďalšieho vývoja vyvoláva otázky nielen o bezpečnosti v rámci NATO, ale aj o ekonomických dôsledkoch, ktoré už dnes pociťujú aj obyvatelia Európy.
O bezpečnostných rizikách a možnom vývoji konfliktu pre Refresher porozprával politológ Juraj Kríž a ekonomické faktory, najmä v oblasti cien energií a palív, rozobral analytik Marek Nemky.
- Prečo je prímerie medzi USA a Iránom len dočasné a aké sú riziká jeho kolapsu.
- Aké scenáre ďalšieho vývoja konfliktu na Blízkom východe sú najpravdepodobnejšie.
- Prečo napätie medzi spojencami neznamená prvú krízu v NATO, ale môže byť iné než v minulosti.
- Ako môže Donald Trump oslabiť NATO aj bez toho, aby z neho USA vystúpili.
- Čo by oslabenie aliancie znamenalo pre bezpečnosť Slovenska.
- Ako konflikt ovplyvňuje ceny ropy, palív a potravín a kedy to pocítia bežní ľudia.
Prímerie je krehké, eskalácia stále možná
Budúcnosť prímeria zostáva podľa Juraja Kríža neistá a jeho koniec nemusí automaticky znamenať návrat k stabilite. Konflikt je totiž previazaný s viacerými aktérmi a lokálnymi záujmami.
„Nedá sa to úplne vylúčiť, hoci je zjavné, že najmä americká strana a jej arabskí spojenci si želajú ukončenie bojov čo najrýchlejšie. Aby sa znovu rozhorel intenzívny konflikt, musel by Irán spraviť niečo, čo by eskalovalo situáciu – napríklad zaútočiť na energetické zariadenia Saudskej Arábie alebo odsoľovacie zariadenia,“ hovorí Juraj Kríž.
Podľa neho by k zhoršeniu situácie mohlo prispieť aj rozšírenie operácií zo strany Izraela, čo by opäť vtiahlo do konfliktu širší región.
Konflikt sa už rozšíril naprieč regiónom
Aj keď oficiálne platí prímerie, realita v regióne tomu úplne nezodpovedá. Konflikt má viacero ohnísk a prebieha paralelne v rôznych častiach Blízkeho východu.
„Dokonca aj po oznámení prímeria Izrael vykonáva operácie v južnom Libanone a Húsiovia v Jemene, ako spojenci Iránu, hrozia uzavretím ďalšej kľúčovej úžiny – Bab el-Mandeb v Červenom mori,“ vysvetľuje Juraj Kríž.
Takýto vývoj podľa neho potvrdzuje, že nejde o izolovaný konflikt, ale o širší geopolitický problém s vplyvom na celý región aj globálnu ekonomiku.
NATO čelí napätiu, no nejde o novú situáciu
Rozpory medzi spojencami v NATO sa v kontexte konfliktu opäť zvýraznili, no aliancia už podobné situácie zažila aj v minulosti. Rozdiel je podľa Juraja Kríža najmä v súčasnom politickom štýle amerického vedenia.
„Dnes je situácia odlišná v tom, že Trump nazerá na svet a politiku cez svoje ego a rozmary a každý iný názor vníma ako urážku a nerozumie povahe medzinárodných vzťahov a spojenectvám,“ hovorí.
Podľa neho tak nejde len o rozdielne názory, ale aj o problém v samotnej komunikácii a fungovaní aliancie.
USA NATO neopustia, môžu ho však oslabiť
Aj napriek ostrým vyjadreniam amerického prezidenta nie je reálne, že by Spojené štáty NATO jednoducho opustili. Mechanizmy v americkom politickom systéme to výrazne obmedzujú.
„Trump nemôže formálne USA stiahnuť z NATO – potrebuje Kongres, ktorý v roku 2023 schválil zákon, že prezident nemôže alianciu svojvoľne opustiť,“ vysvetľuje Juraj Kríž.
Zároveň však upozorňuje na inú formu oslabenia: „Čo Trump môže urobiť, je oslabiť kredibilitu NATO zvnútra, napríklad stiahnutím vojakov z niektorej základne alebo jej uzavretím. To však oslabí aj samotnú mocenskú projekciu USA, keďže operácie na Blízkom východe uskutočňujú najmä cez svoje základne v Európe.“
Európa sa pripravuje na horší scenár
Zhoršujúce sa vzťahy medzi USA a európskymi spojencami vedú k postupnej zmene stratégie na európskej strane. Tá sa začína viac orientovať na vlastnú obranyschopnosť.
„Európski spojenci sa pripravujú na najhoršie – intenzívnejšia vojenská spolupráca, spoločné obstarávanie zbraňových systémov či hľadanie možností jadrového odstrašenia,“ hovorí Juraj Kríž. Zároveň však upozorňuje, že ide o dlhodobý proces a návrat k plnej dôvere nebude jednoduchý: „Bude trvať dlhé roky, kým sa obnoví vzájomná dôvera a porozumenie.“
Slovensko by oslabenie NATO pocítilo najviac
Pre menšie krajiny má fungovanie NATO zásadný význam, najmä z hľadiska bezpečnosti a stability. Slovensko by podľa Juraja Kríža patrilo medzi krajiny, ktoré by oslabenie aliancie zasiahlo najvýraznejšie.
„Malé štáty a národy môžu svoju suverenitu najlepšie realizovať cez členstvo v medzinárodných zoskupeniach. Sami o sebe sa brániť väčším a mocnejším nevedia,“ vysvetľuje.
Varuje aj pred konkrétnym rizikom: „Slovensko sa môže ocitnúť v sivej zóne medzi záujmami veľmocí a regionálnych hráčov, čo otrasie stabilitou a prosperitou štátu.“
Ceny energií na prímerie reagujú okamžite
Napätie na Blízkom východe a neistota okolo krátkodobého prímeria medzi USA a Iránom sa okamžite premietajú aj do cien na globálnych trhoch. Tie reagujú veľmi citlivo na každú novú informáciu, či už ide o náznaky upokojenia, alebo naopak zhoršenia situácie.
„Najrýchlejší dopad to má na burzové ceny, tie reagujú okamžite na akékoľvek nové neočakávané správy. Cena ropy na správy o prímerí poklesla o 13 % a dostala sa pod hranicu 100 dolárov,“ hovorí Marek Nemky.
Zároveň však upozorňuje, že situácia sa rýchlo mení a ceny opäť mierne rastú, keďže prechod cez strategické oblasti nie je bezproblémový.
Palivá môžu zdražieť veľmi rýchlo
Vývoj cien ropy sa priamo premieta aj do cien pohonných hmôt, čo pocítia aj slovenskí motoristi. „Keď konflikt bude pokračovať a ceny ropy rásť, tak samozrejme ani my nie sme imúnni na zmenu globálnych cien a ceny pohonných hmôt budú rásť,“ hovorí Marek Nemky.
Zároveň vysvetľuje konkrétny mechanizmus: „Pokiaľ vzrastie cena ropy o cca 10 eur za barel, tak sa to prepíše do cien palív približne o 10 centov za liter.“
Ceny ovplyvňuje aj štát a trh
Konečné ceny na pumpách však neurčuje len vývoj na burze. Do hry vstupujú aj politické rozhodnutia a regionálne špecifiká.
„Na Slovensku vidíme nižšie ceny nafty ako v okolitých krajinách, a tak aj v prípade upokojenia situácie musíme dobehnúť trhovú cenu palív. To znamená, že aj keď cena ropy mierne poklesne, neznamená to, že ceny pohonných hmôt budú automaticky nižšie,“ vysvetľuje Nemky.
Dôsledky pocítime postupne
Rôzne oblasti ekonomiky reagujú na vývoj konfliktu odlišne. Najrýchlejšie sa zmeny prejavia pri palivách, zatiaľ čo energie a potraviny reagujú pomalšie.
„Pohonné hmoty sú samozrejme prvé na rane, pretože ich ceny vidíme každý týždeň,“ hovorí Marek Nemky. Pri energiách je situácia stabilnejšia: „Domácnosti majú ceny na rok stabilné, tak fungujú kontrakty s obchodníkmi.“
Pri potravinách už však vidno prvé signály: „Index cien potravinárskych komodít v marci vzrástol o 2,4 %, pričom palivá a hnojivá sú základnými nákladmi, ktoré vstupujú do koncových cien.“
Extrémne scenáre existujú, no nie sú pravdepodobné
Aj keď analytici pracujú s rôznymi scenármi, tie najpesimistickejšie zatiaľ nie sú podľa Mareka Nemkyho pravdepodobné. „Videl som scenáre s cenou 250 dolárov za barel, avšak skôr by som sa držal trhovej ceny, ktorá v sebe zahŕňa očakávania všetkých účastníkov trhu,“ hovorí. Podľa neho je pravdepodobnejší postupný návrat k stabilite než dramatický cenový šok.
Zlacňovanie bude pomalé
Aj v prípade upokojenia situácie sa ceny nevrátia okamžite na pôvodné úrovne. Dôležitú úlohu zohráva infraštruktúra aj logistika.
„Je potrebné obnoviť prechod cez prieliv a zničenú infraštruktúru. To môže trvať mesiace, pokiaľ by sme sa dostali na pôvodné úrovne pred vypuknutím konfliktu,“ hovorí Marek Nemky. Pre spotrebiteľov to znamená, že prípadné zlacnenie bude skôr postupné než náhle.
